Švédi chcú banky zaťažiť špeciálnou protikrízovou daňou

Švédsky minister financií Anders Borg písomne vyzval španielske predsedníctvo, aby presadilo zavedenie poplatku pre všetky veľké banky, ktorý by zadlženým štátnym pokladniciam kompenzoval náklady za ich zachraňovanie počas finančnej krízy. Informuje český EurActiv.

„Finančný systém by mal platiť za náklady, ktoré spôsobuje spoločnosti a daňovým poplatníkom vo forme implicitných štátnych garancií,“ píše Borg v liste španielskemu predsedníctvu. „Určitý poplatok finančných inštitúcií, by pomohol našej snahe o rozpočtovú konsolidáciu, a tiež zvýšiť legitimitu našich opatrení voči finančnému sektoru v očiach verejnosti,“ doplnil Borg.

Minister tvrdí, že Európska únia by sa mohla inšpirovať príkladom Švédska, kde vláda minulý roka zviedla poplatok, z ktorého budú financované pôžičky ohrozeným bankám. Finančné inštitúcie do fondu prispievajú ročne 0,036 % objemu svojich pasív (okrem základného imania a niektorých vybraných dlhopisov):

Podľa odhadov by sa v ňom za najbližších 15 rokov malo nahromadiť skoro 7,4 miliardy eur, čo je asi 2,5 % švédskeho HDP. Finančné inštitúcie sa týmto fondom istia pre prípad ďalšej krízy, kedy by sa neobišli bez pomoci štátu.

Podobnú schému navrhol minulý týždeň aj americký prezident Barack Obama, ktorý chce od bankárov s obscénnymi prémiami získať aspoň časť štátnych peňazí späť. Prostredníctvom špeciálneho poplatku za „zodpovednosť za finančnú krízu“ by za desať rokov mali vyzbierať 90 miliárd eur. Finančné inštitúcie by mali ročne platiť 0,15 % hodnoty svojich aktív.

Podľa Borga je oveľa lepšie zaťažiť položky v súvahách bánk, ako napríklad bankové transakcie. „My sme vo Švédsku už zdaňovanie transakcií skúšali, a jediné čo sa stalo, bolo to, že sa presunuli do Londýna. Súvahy však nikam presunúť nemôžu,“ povedal pre agentúru Reuters.

Medzi ostatnými európskymi politikmi však švédsky návrh nevyvolal priveľké ovácie. Nemecko, Španielsko alebo Veľká Británia už predtým odmietli, že by o podobnom poplatku uvažovali. Spojené kráľovstvo tvrdí, že peniaze získajú späť skôr predajom čiastočne zoštátnených finančných inštitúcií.

Ako však upozornil denník Wall Street Journal, belgický minister financií po nedávnom stretnutí Rady ECOFIN uviedol, že jeho krajina bude „hľadať spôsoby, ako by banky mohli prispieť k vyrovnaným rozpočtom“. Nič proti švédskemu plánu nemajú ani britskí konzervatívci, ktorí sú favoritom blížiacich sa volieb.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA