Švédsko blokuje boj proti agresívnemu daňového plánovaniu

Švédsko zablokovalo politickú dohodu, ktorej cieľom je odstrániť legislatívne medzery v smernici o materských a dcérskych spoločnostiach. Tie spoločnosti využívajú, aby sa vyhli plateniu daní, v dôsledku čoho prichádzajú európski daňoví poplatníci o milióny eur.

O kompromisnom návrhu na revíziu smernice o materských a dcérskych spoločnostiach (PSD), ktorý pripravilo grécke predsedníctvo, rokovali ministri financií EÚ v utorok 6. mája.

Návrh obsahuje dve časti. Jedna sa zameriava na zamedzenie tzv. „dvojitého nezdanenia“ prostredníctvom hybridných úverov a druhá na správne fungovanie PSD.

Na prijatie európskej legislatívy v oblasti daní je potrebná jednomyseľná podpora členských krajín Únie.

„Vlády o tom už dlho diskutujú a teraz sa opäť pozdržia ďalšie kroky v tejto oblasti. Kým my čakáme na revíziu smernice, nadnárodné spoločnosti sa vyhýbajú plateniu daní a európske krajiny strácajú obrovské množstvo peňazí,“ povedala Tove Maria Ryding, daňová koordinátorka Európskej siete venujúcej sa otázkam zadlženosti a rozvojových financií (Eurodad).

Problém smernice o materských a dcérskych spoločnostiach

Európska komisia označila opatrenia týkajúce sa hybridných úverov za nástroj daňového plánovania.

Spoločnosti tento nástroj využívali, aby sa vyhli daňovým povinnostiam. Zneužívali tak pravidlá stanovené v smernici, ktorej pôvodným cieľom bolo zamedziť dvojitému zdaneniu.  

Zamietavý postoj Švédska tak zabránil schváleniu dohody o celkovej revízii PSD. Podľa slov švédskeho ministra financií Andersa Borga by navrhnutý text mohol neúmyselne poškodiť švédsky model investičnej spoločnosti. Veľké podniky ako Volvo či Eriksson využívajú tento model na investovanie do menšieho portfólia spoločností. Rizikom je podľa Borga dvojité zdanenie.

„Nemáme problém so smernicou ako takou, s jej odsekmi či návrhmi Komisie, ale s tým, čo vnímame ako neúmyselný vedľajší vplyv,“ povedal Borg.

Podľa Ryding bolo množstvo času na vznesenie pripomienok ešte pred stretnutím ministrov financií. „Zablokovanie PSD Švédskom bolo prekvapivé. Prečo neprišli s námietkami skôr?,“ pýta sa Ryding.

„Ak je to len technický problém, tak vlády môžu nájsť technické riešenie. Ak je to však politická námietka, tak potom Švédsko bude túto dohodu blokovať aj naďalej. Švédsko musí predstaviť riešenie, ktoré by nepotopilo celú smernicu. Inak potom boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu nemyslia vážne,“ dodala.

Diskusia na ECOFINe

Švédska vláda argumentuje, že investovanie do spoločností je lepšie ako krátkodobé investovanie do hedžových fondov. Pri investovaní do spoločností je väčší predpoklad rastu, čo je v kontraste so znižovaním počtu zamestnancov v snahe nadobudnutia rýchleho profitu.

Podľa Komisie však revízia smernice nebude mať vplyv na distribúciu profitu švédskych investičných spoločností.

„Nakoľko ide o niektoré z našich najdôležitejších priemyselných spoločností, nie sme pripravení v tomto smere riskovať,“ uviedol Borg.

Britský minister financií George Osbourne vyzval kolegov na technickú diskusiu a stanovenie termínu na vyriešenie tejto otázky. Švédsko sa potom pridalo na stranu Británie proti zavedeniu dane z finančných transakcií v 11 krajinách Únie.

„Boli sme nesmierne blízko k tejto veľmi dôležitej dohode, ktorá nám pomôže v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.  Myslím si, že to je citlivé, ak má Anders skutočné obavy o vplyv na švédsku a európsku ekonomiku.“ dodal Osbourne.

Ministri sa zaviazali, že dospejú k politickej dohode po technických diskusiách na svojom nasledujúcom stretnutí v júni.

„Revízia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach má kľúčové postavenie v našom boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu,“ vyhlásil eurokomisár pre dane Algirdas Šemeta.

Švédsko podľa všetkého potrebuje dodatočné uistenia o špecifickom technickom detaile, ktorému pripisuje veľkú dôležitosť. Komisia Švédsku tieto uistenia rada poskytne, dodal eurokomisár. „Preto verím, že po detailnej diskusii so Švédskom budeme schopní dosiahnuť dohodu na júnovom ECOFINe.   

Hybridné úvery

Cieľom platnej smernice EÚ o materských a dcérskych spoločnostiach z roku 1990 bolo zabrániť riziku dvojitého zdanenia spoločností pôsobiacich vo viacerých krajinách EÚ. Avšak niektoré podniky využívajú medzery v systéme a vyhýbajú sa plateniu daní zo svojich cezhraničných platieb.

Spoločnosti využívajú tzv. hybridné úvery, ktoré umožňujú zneužívanie súčasných pravidiel. Tieto úvery sa v závislosti od krajiny považujú buď za odpočítateľné splátky dlhu alebo za nezdaňované dividendy.

To môže viesť k odpočtu dane v jednej krajine (pre dcérsku spoločnosť) a daňovú výnimku v druhej krajine (pre materskú spoločnosť). Firma tak zaplatí minimálnu alebo nulovú daň zo zisku dcérskych spoločností v niektorých krajinách.

Podľa navrhovaných pravidiel budú musieť spoločnosti zaplatiť daň z prichádzajúcich platieb, ak bola táto daň odpočítaná inde ako splátka dlhu. Týmto by sa malo zabrániť cezhraničným spoločnostiam, aby využívali svoje vnútorné peňažné prevody na vyhýbanie sa daňovej povinnosti.

Prijatie opatrení na úrovni EÚ je v tomto prípade mimoriadne výhodné – národné riešenia tohto problému by mohli mať za následok, že by členské štáty prišli o časť svojich daňových príjmov. Podniky navyše už nebudú môcť premiestniť alebo založiť dcérsku spoločnosť v inej krajine EÚ len s cieľom využiť rozdiely vo vnútroštátnych predpisoch.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA