Veľké firmy sú nervózne z nových maďarských zákonov a daní

Pätnásť veľkých firiem sa obrátilo na Európsku komisiu so sťažnosťou na narýchlo prijatú úpravu maďarského daňového systému, ktorá podľa nich ohrozuje ich aktivity v krajine. Informuje maďarský EurActiv.

Stredopravá vládna strana Fidesz chce z krajiny spraviť svetlý príklad a stlačiť rozpočtový deficit pod 3 % už v roku 2011. Avšak metódy, ktoré si pri dosahovaní tohto cieľa zvolila, vyvolali kontroverzné reakcie nielen na národnej, ale aj európskej úrovni.

Vláda sa spolieha na neortodoxné jednorazové príjmy, takže trhy sa obávajú, že ak krajina neprijme dlhodobejšie opatrenia, fiškálna trhlina sa opäť rozšíri po roku 2012. Bankové dane, špeciálne dane, dočasné dane, znárodnenie súkromných penzijných fondov, poplatky pre zahraničné firmy, to všetko vyvoláva rastúcu skepsu. A to nielen vo verejnej mienke, ale aj na finančných trhoch.

Firmy podali sťažnosť

Riaditelia veľkých európskych a západných firiem v decembri Európskej komisii spoločne predložili sťažnosť na maďarské konanie. Podpísali sa predstavitelia popredných nemeckých a rakúskych firiem, najmä z energetického sektora – Aegon NV, Allianz SE, ING Group NV, RWE AG, EnBW AG, E.ON AG, Deutsche Telekom AG a OMV AG.

Listom upozornili na využívanie vybraných sektorov a najmä zahraničných firiem na nápravu štátneho rozpočtu. „Škodí to investíciám a tiež dôvere v maďarský záväzok voči európskemu vnútornému trhu,“ cituje list agentúra Reuters.

EurActiv požiadal o vyjadrenie komisára pre energetiku Güntera Oettingera. Jeho hovorkyňa Marlene Holznerová len potvrdila, že Komisia sťažnosť dostala.

Bankové dane

Prvá vlna „špeciálnych daní“ bola uvalená na banky a poisťovne ešte v lete. Minister hospodárstva György Matolcsy apeloval na národnú solidaritu pri napĺňaní štátnej pokladnice a navrhol konzultáciu, ktorá mala určiť, aký podiel by mohli zaplatiť banky. Stanovený cieľ bol – za rok vyzbierať 734 miliónov eur.

V treťom štvrťroku 2010, 17 z 39 bánk v Maďarsku, všetky v zahraničnom vlastníctve, zaznamenali stratu po zaplatení novej dane. Na základe výsledkov z tretieho kvartálu, by nová daň mala podľa očakávaní zhltnúť 90 % zo základu výnosov v bankovom sektore, a ako informuje maďarský EurActiv, ešte tvrdšia taxa by sa mala vzťahovať na poisťovne.

Aj napriek tomu, že daň zaviedli len v júli a žiadnu z bánk nebolo treba počas finančnej krízy zachrániť, finančný sektor by mal za rok 2010 zaplatiť celkovo 646 miliónov eur.

Krízové dane

V októbri po skrátenom legislatívnom konaní zaviedli nové krízové dane a okamžite ich podpísal aj prezident Pál Schmitt. Vzťahujú sa na všetky maloobchodné, telekomunikačné aktivity a činnosť spojenú s distribúciou energie. Okrem toho sú retroaktívne, a treba ich zaplatiť už za celý rok 2010, napriek tomu, že ich zaviedli dva mesiace pred koncom roka.

Maďarské ministerstvo hospodárstva krízové dane obhajuje tým, že ide o núdzové opatrenia, ktoré vláda musela prijať, aby zaplnila 1,810 až 2,534 miliardovú medzeru v rozpočte, ktorú zanechala predchádzajúca socialistická vláda.

„Keďže finančný sektor už znáša časť krízovej záťaže, teraz sa to isté očakáva od telekomunikačných spoločností, energetického sektora a maloobchodu,“ tvrdí ministerstvo. „Pre ich vplyv, pozíciu na trhu a v neposlednom rade aj pre výhody, ktoré štát týmto sektorom ponúkal, sektory akumulovali zisky, čo im umožňuje, aby hrali významnejšiu rolu pri stabilizácii rozpočtovej situácie krajiny.“

Daňový základ sa neodvíja od účtovného zisku firiem, ale od čistých obchodných výnosov z ich aktivít. Platiť ich budú musieť aj entity vykazujúce stratu.

Energetický a telekomunikačný sektor by mali tento rok zaplatiť 200 miliónov eur a maloobchod 94 miliónov eur. Najväčší hráči vo všetkých odvetviach majú zahraničných majiteľov. Krajne pravicový Jobbik tento krok uvítal. Strana viedla kampaň za tvrdé zdanenie cudzincov.

Predajcov energií nové dane zasiahnu len okrajovo. Došlo na nich už 1. júla, kedy zakázali zvyšovanie cien všetkých energií.

Znárodnenie súkromných penzijných fondov

Tretia vlna špeciálnych opatrení prišla v podobe znárodnenia súkromných penzijných fondov. Tým sa Maďarsko dostalo do sporu s Európskou komisiou.

Súkromné penzijné fondy spravovali asi 3 milióny účtov a ich celkové naakumulované portfólio dosahovalo okolo 10 % HDP krajiny, čo je relatívne malý objem vzhľadom na klientskú základňu. Takmer všetci analytici sa zhodujú, že budúci rok väčšina fondov skrachuje.

Ministerstvo hospodárstva obhajuje krok tým, že bez dodatočných opatrení by existujúci dôchodkový systém vyčerpával štátny rozpočet až do roku 2040.

Trest?

V ďalšom bode vláda zaviedla novú daň, ktorou požaduje vrátenie 98 % z odstupného vyplateného zamestnancom štátnej správy, ktorých prepustili tesne pred a krátko po tom, čo Fidesz prevzal moc. Má retroaktívny efekt a vládnuca väčšina tvrdí, že spravodlivosť nedosiahnu dovtedy, kým nevyzbierajú všetky plytvané prostriedky po socialistickej vláde.

Ústavný súd daň najprv zakázal, označil ju za protiprávnu. Za rok však nová vláda presadila zmenu ústavy a zabránila ústavnému súdu odvolávať zákony súvisiace s rozpočtom či daňami.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA