Začala konzultácia o budúcej podobe DPH

EK včera spustila konzultáciu, ktorej cieľom je upraviť komplikovaný systém dane z pridanej hodnoty (DPH). Tá dnes predstavuje významný zdroj príjmov nielen do štátnych pokladní, ale aj do európskeho rozpočtu.

„Zhruba po 40 rokoch nastal čas, aby sme sa na systém DPH pozreli kritickým okom,“ píše sa v zelenej knihe Európskej komisie, ktorá predstavuje pokus o reformu súčasnej podoby DPH.

Komisia v dokumente za hlavnú motiváciu zmeny súčasného systému označila potrebu posilniť kompatibilitu DPH s jednotným trhom, zvýšiť daňové výnosy a zníži náklady spojené s výberom dane.

Konzultáciu spustili včera a bude trvať do konca mája budúceho roka. Na základe podnetov z verejnej diskusie potom Komisia vypracuje návrh, ktorý zverejní koncom budúceho roka.

Brusel diskusii o zmene systému DPH pripisuje veľký význam, najmä preto, že bude prebiehať v kontexte rokovaní o novej finančnej perspektíve a tzv. vlastných zdrojov príjmu do európskeho rozpočtu.

Členské štáty v súčasnosti do európskej kasy odvádzajú 0,3 % z harmonizovaného základu DPH. Komisár pre rozpočet Janusz Lewandowski nedávno uviedol, že by DPH mohla v budúcnosti predstavovať potenciálne dôležitý zdroj príjmov EÚ.

Zaostrené na cezhraničné transakcie

Hlavnou otázka Európskej komisie znie, aký je najvýhodnejší systém pre výber DPH v prípade cezhraničného predaja tovarov a služieb. V súčasnosti sa DPH vyberá podľa tzv. princípu krajiny určenia. Inými slovami, daň sa platí v tej krajine, kde dochádza k spotrebe tovaru alebo služby.

Ak si spotrebiteľ vo Francúzsku kúpi televízor vyrobený v Nemecku, daň vyberajú francúzske úrady. Rovnaký princíp sa uplatňuje i v prípade cezhraničných dodávok medzi firmami.

Keďže daňové sadzby si každý štát stanovuje sám, systém je nesmierne komplikovaný a náchylný k daňovým podvodom, upozorňuje Komisia.

Spôsob výberu DPH pre firmy, ktoré v rámci EÚ obchodujú so zahraničím, znamená dodatočnú byrokraciu. Vzhľadom na to, že vyvážaný tovar by mal do zahraničia putovať s nulovou sadzbou DPH, vývozcom ich partneri v koncovej krajine za už odvedenú daň neplatia. Miesto toho môžu požiadať o vrátenie dane svoje daňové úrady. To však najmä pre malé firmy predstavuje administratívne náklady, ktoré môžu od obchodu so zahraničím odradiť.

Sen o harmonizácii

Alternatívou by v tomto prípade mohol byť výber DPH zložený na zdanení v krajine pôvodu, inými slovami vývozcovia by platili daň už doma. Ale k tomu, aby tento systém fungoval, by buď musel dôjsť k zjednoteniu daňovej sadzby naprieč celou Európou (čo však vlády chápu ako útok na svoju suverenitu) alebo by musel byť zavedený nejaký kompenzačný mechanizmus. Tam však vznikajú obavy, že by bol ešte komplikovanejší ako súčasný systém.

Pokiaľ by totiž každý platil daň len doma, tovary a služby z krajín s nižšou DPH by boli na trhu nespravodlivo zvýhodnené oproti tým, ktorých krajina pôvodu má vyššiu DPH.

Európska komisia o vytvorení nového systému, ktorý by bol založený na zdanení v krajne pôvodu a ktorý by fungoval „akoby v rámci jednej krajiny“, sníva už dlho, ale členské štáty podobné pokusy vytrvalo bojkotujú.

Naposledy Komisia s návrhom, ktorý mal preskúmať možnosti zavedenia „systému DPH založenom na zdanení v krajine pôvodu“, narazila v roku 2007. Exekutíva sa však nevzdáva.

Napriek tomu, že v uplynulých rokoch bola trendom určitá konvergencia sadzieb DPH, v dokumente sa uvádza, že na to, aby rozdiely v sadzbách neovplyvňovali rozhodnutia nakupujúcich, bude potrebná užšia harmonizácia.

Medzera DPH

Úprava systému DPH by podľa Komisie mohla mať jasné finančné dôsledky. V roku 2008 členské štáty na DPH vybrali zhruba 862 miliárd eur. Exekutíva však odhaduje, že teoreticky by mohli vybrať o 12 % viac. Táto medzera DPH môže predstavovať zhruba 100 miliárd eur.

Väčšinu rozdielov medzi teoretickou a skutočnou výškou daňových výnosov majú podľa Komisie na svedomí daňové úniky. Na vine je tiež i komplikovanosť celého systému, ktorý vedie k neefektívnemu výberu dane.

Zrušíme výnimky?

Ďalšími možnosťami ako zvýšiť príjmy z DPH, je odstránenie výnimiek. Niektoré sektory sú totiž od DPH oslobodené, v iných sa zasa uplatňujú znížené sadzby. Od ich zavedenia pritom prešlo už veľa rokov a ich uplatňovanie už nemusí byť nutne oprávnené.

Oslobodenie od DPH sa vzťahuje napríklad na poskytovateľov finančných služieb alebo majiteľov stávkových kancelárií, pretože v minulosti boli obavy, že DPH nebude možné z technických dôvodov vyberať. V iných prípadoch, napríklad pri obchodovaní s nehnuteľnosťami, je dôvodom pre nulovú DPH možná interferencia s inými daňami.

Komisia však dodáva, že vo svetle ekonomických a technologických zmien je diskutabilné, či tieto oslobodenia treba zachovať a či sú konzistentné s politickými prioritami EÚ.

Exekutíva sa pýta aj to, či by od DPH mali byť oslobodené všetky aktivity, ktoré si verejné inštitúcie zaisťujú samy, keď zároveň v prípade nákupu služieb od externých dodávateľov musia daň odvádzať.

„V prípade, že sú verejné orgány oslobodené alebo vyňaté z DPH, sú motivované k obmedzeniu externých dodávateľov alebo sa tak vyhnú odvodom DPH? Ktoré si nemôžu odpísať. DPH sa tak stáva faktorom, ktorý ovplyvňuje investície a výdavkové rozhodnutia,“ píše sa v dokumente.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA