Čo s Facebookom po smrti? Únia diskutuje o možnosti dedičstva dát

Hoci Európska únia nemá zjednotené ani dedičské právo v oblasti nehnuteľností, niektorí navrhujú dediť aj dáta.

Skupina právnikov tlačí na európskych zákonodarcov, aby predstavili pravidlá, ktoré by mohli prinútiť internetové platformy posunúť údaje osoby, ktorá už nežije, alebo je pod intenzívnou starostlivosťou jej rodine, či dokonca exekútorom.

Právnici tvrdia, že je potrebné vytvoriť také pravidlá, ktoré by sa uplatňovali v celom bloku, keďže internetové spoločnosti, sociálne siete a banky môžu mať sídlo v inom členskom štáte, ako opatrovníci alebo dediči.

Európska komisia plánuje začiatkom roka 2018 navrhnúť osobitné právne predpisy, ktoré by pomohli polícii zozbierať takzvané e-dôkazy, teda elektronickú evidenciu, potrebnú na vyšetrovanie naprieč Úniou. Právnici a akademická obec ale tvrdí, že je potrebné, aby sa riešila aj ďalšia, súvisiaca smernica. Tá by dala prístup k dátam aj rodinným príslušníkom, opatrovníkom alebo exekútorom.

Tallin: Medzinárodné pravidlá proti daňovým únikom sú zastarané

Zjednotenosť legislatívy bude kľúčová

„Jednoznačne potrebujeme jednotnosť práva v tejto digitálnej oblasti,“ povedal pre EurActiv.com profesor Sjef Van Erp, ktorý riadi výskum digitálneho dedičstva na Inštitúte európskeho práva.

Van Erp uviedol, že americké spoločnosti v Spojených štátoch dodržiavajú podobnú legislatívu už dnes. Modelový zákon z roku 2015 je účinný vo väčšine štátov USA, no niektoré štáty ho neuplatňujú.

Profesor z Inštitútu európskeho práva ale podotkol, že americká verzia by mohla byť pre neúplnú aplikáciu na celom území krajiny skôr varovaním. „Obávame sa, že v Európe budú dodržiavať smernicu len niektoré členské štáty a iné ju dodržiavať nebudú vôbec,” povedal Van Erp, ktorý plánuje vypracovať vlastný návrh nových právnych predpisov a zdieľa ich s Európskou komisiou.

Hoci by prístup k dátam mali mať podľa niektorých aj rodinní príslušníci, či exekútori, mnohí o existencii internetových účtov zosnulého nemajú informácie. Podľa Van Erpa by smernica zaručila, že by sa o nich rodina, či ďalšie špecifikované osoby mali právo dozvedieť.

„Nejde o hľadanie dôkazov, ale skôr o hľadanie samotného majetku,” povedal Van Erp.

Neharmonizovaná legislatíva v Únii v dedičskom konaní

Iní právni experti ale tvrdia, že záväzné právne predpisy o digitálnych účtoch nebudú tak účinné, ako miernejší prístup. Spoločnosti by mohli dobrovoľne súhlasiť so zaradením takých zmluvných podmienok, ktoré by sa týkali práve spôsobu prístupu k dátam iných osôb. Mnoho firiem takýto postup praktizuje už dnes .

Združenie talianskych právnikov zriadilo pracovnú skupinu, ktorej súčasťou boli aj spoločnosti Microsoft a Google. Spoločne sa pokúsili vybudovať dobrovoľnú dohodu o tom, v akých prípadoch poskytnú ľuďom firmy prístup k údajom o účtoch niekoho iného. Rokovania sa podľa zdrojov ale zastavili pred mesiacmi.

Zjednotená regulácia o ochrane dát sa dotkne aj pol milióna slovenských firiem

Niektorí právnici tvrdia, že úsilie o novú legislatívu nestojí za námahu. „V niektorých prípadoch by to mohlo byť určite užitočné, no toto presvedčenie nebude trvať dlho. Každá krajina má svoje vlastné pravidlá,“ povedal Paul Grötsch, riaditeľ Nemeckého fóra pre dedičské právo.

„V EÚ takéto práva o dedičstve nehnuteľností nemáme. Nie je nutné vytvárať ho pre digitálne dedičstvo, ak ho nemáme v nehnuteľnostiach,“ dodal.

Nemecké a francúzske prípady z praxe

Právne predpisy, relevantné v boji o prístup k dátam, si nedávno vyslúžili pozornosť verejnosti v Nemecku. V máji sa odvolací súd v Berlíne vyslovil v prospech rozhodnutia Facebooku, že rodičom zosnulého teenagera neumožní prístup k jeho účtu, po tom, ako niekto iný požiadal platformu o odstránenie. Súd svoje rozhodnutie vyhovieť spoločnosti odôvodnil ochranou dátových údajov.

V auguste potom výkonný riaditeľ spoločnosti Facebook zhrnul firemnú politiku na blogovom príspevku: „Ak to zákon umožňuje, snažíme sa rešpektovať želania tých, ktorí zomreli. Niekedy však jednoducho nevieme, čo by daný človek chcel.“

Osobné údaje Európanov nemusia byť v Spojených štátoch ďalej ochraňované

V októbri 2016 prijalo nové vnútroštátne právne predpisy aj Francúzsko. Legislatíva upravuje využívanie dát a rovnako zahŕňa aj opatrenia, umožňujúce používateľom zvoliť si podmienky a pokyny na to, ako nakladať s ich osobnými dátami po smrti.

Olivier Proust, partner advokátskej kancelárie Fieldfisher v Bruseli, uviedol, že francúzsky zákon je „jedným z mála zákonov o ochrane digitálnych údajov na svete, ktorý toto právo priznáva jednotlivcom“.

Odvtedy, čo pred rokom zákon nadobudol účinnosť, Francúzska agentúra na ochranu dát (CNIL) dostala od ľudí, ktorí chcú získať prístup k údajom zosnulých, 10 podnetov, uviedla hovorkyňa.

Francúzsky zákon ide pritom omnoho ďalej, než akékoľvek právne predpisy v Únii.

Bez jasných pokynov to nepôjde

Široké nariadenie o ochrane údajov, ktoré vstúpi do platnosti v celom bloku budúci rok, ale nerozširuje právo na digitálne údaje zosnulých osôb. Právnici na ochranu osobných údajov tvrdia, že bez zákonov, ktoré špecifikujú, kedy spoločnosti musia poskytnúť prístup k dátam zosnulého, by spoločnosti mali dodržiavať rovnaké pravidlá, aké platia pre žijúcich.

„V mnohých prípadoch zosnulý nezanechá jasné pokyny o tom, čo sa má stať s jeho osobnými informáciami a dátami. V tomto prípade by kontrolóri dát mali dodržiavať zásady ochrany údajov, špecifikovaných v Európskej smernici o ochrane údajov,“ povedal Ailidh Callander, právny zástupca v mimovládnej organizácii Privacy International.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA