Digitálne technológie aj transparentnosť. Otázky a odpovede o smart cities

Slovensko nemá veľa inteligentných miest. Aj s pomocou Bruselu však vznikli prvé inteligentné projekty.

Aké mestá sú inteligentné?

Inteligentné mestá sa snažia prostredníctvom múdrych a jednoduchých riešení a s podporou informačných technológií zlepšiť kvalitu života, píšu v odbornom článku Silvia Ručinská a Jana Knežová z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.

Koncept smart city má však mnoho zložiek. Čoraz viac sa zdôrazňuje smart governance, v preklade inteligentná správa vecí verejných. „Základným predpokladom je účasť na rozhodovaní a dôrazná transparentnosť,“ píšu o inteligentom vládnutí Ručinská a Knežová. Autorky pripomínajú, že za štyri znaky inteligentnej správy vecí verejných sa považuje účasť obyvateľov na rozhodovaní, kvalita verejných a sociálnych služieb, transparentné vládnutie a dlhodobá stratégia rozvoja mesta.

Európska komisiaEurópsky parlament vnímajú inteligentné mestá predovšetkým ako čisté miesto pre život. „Práve koncept inteligentných miest nám umožňuje prepájať všetky zložky ako doprava, energie, odpadové hospodárstvo, cestná infraštruktúra,“ hovorí podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. „Aj preto sú mestá kľúčovými partnermi, ktorí nám majú pomôcť v prechode na nízkouhlíkovú, čistú ekonomiku a budovať tak pre svojich občanov čistejšie životné prostredie,“ dodáva slovenský eurokomisár.

Ako sa inteligentné mesto prejavuje v každodennom živote?

Doprava je príkladom oblasti, kde by obyvatelia inteligentného mesta mali cítiť zlepšenie. Keď doprava nefunguje, mestá trpia znečisteným ovzduším a zápchami, namiesto chodníkov a parkov vypĺňajú verejný priestor cesty a parkoviská. Neefektívna doprava má aj ekonomické dopady: až jedno percento HDP ročne stráca Európska únia pre čas, ktorý jej obyvatelia strávia v dopravných zápchach.

Doprava je zároveň sektorom, kde sa dajú dobre uplatniť nové technológie. Medzi tie patria mobilné aplikácie pre obyvateľov, ktoré pracujú s big data od radnice, internet vecí, ktorý umožní fungovanie autonómnych áut bez šoférov, či zdieľaná doprava, ktorá prepája šoférov s voľnými miestami a ich potenciálnych zákazníkov, ktorí sa chcú prepraviť.

Digitalizácia musí ísť samozrejme ruka v ruke s kybernetickou bezpečnosťou. Inteligentné mestá preto prinášajú aj nové výzvy v oblasti ochrany súkromia a citlivej infraštruktúry.

Ako sa môžu inteligentné mestá financovať?

„Práve štrukturálne fondy pomáhajú rozvoju vedy, techniky a inteligentných miest,“ hovorí europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD, S&D).

Okrem vlastných zdrojov a eurofondov môžu mestá využiť aj úver od Európskej investičnej banky (EIB) a Junckerovho Fondu pre strategické investície (EFSI). Takéto úvery sú však určené pre inovatívnejšie a teda aj riskantnejšie projekty a vyžadujú si spoluprácu so štátom a súkromnými investormi. Mestá majú k dispozícii aj nástroj Energy Performance Contracting. EPC umožňuje financovať nové opatrenia z budúcich úspor. V oblasti energetickej efektívnosti sú to úspory na energiách.

Slovenským projektom, ktorý využíva viacero nástrojov financovania je ELENA v prešovskom kraji. Preinvestovalo sa tam viac ako päť miliónov eur do energetickej efektívnosti. Peniazi išli na rekonštrukciu a modernizáciu verejného osvetlenia či renovácie na základných školách a sociálnych zariadeniach. Momentálne sa prešovský kraj snaží využiť aj úvery od EFSI a EIB, ako aj nástroj EPC.

Ktoré slovenské mestá sú inteligentné?

Slovensko má podľa štúdie Európskeho parlamentu z roku 2014 len minimum inteligentných miest. Ako inteligentné bolo v oblasti životného prostredia vyhodnotené hlavné mesto Bratislava. Ministerstvo hospodárstva označilo v minulosti za slovenskú succcess story Poprad.

Slovenské mestá sa snažia „zmúdrieť“ pomocou platforiem ako Smart City Cluster (SSCC) či EMOCITY. Tie podporujú inovácie a testovanie nových technológií v oblastiach dôležitých pre inteligentné mestá.

SSCC vznikol v Poprave v roku 2016 ako neziskové záujmové združenie so siedmimi členmi. Okrem Popradu sú členmi aj technologické firmy, dodávatelia energií či Slovenská technická univerzita v Bratislave. „Chceme byť dômyselne prepojeným mestom, to znamená, že všetky technologické celky, ktoré dnes máme atomizované, či už dopravu, parkovanie, školstvo, samotný úrad, vzdelávanie, sociálne veci, bezpečnosť, chceme postupne systematicky prepájať, aby to vo finále šetrilo čas a peniaze,“ povedal popradský viceprimátor Igor Wzoš.

Podobnou iniciatívou je EMOCITY. V tej je zase aktívna Bratislava.

Čo môže pre inteligentné mestá urobiť Európska únia?

Okrem už spomínaného financovania môže Európska únia pomôcť s výmenou skúseností, porovnávaním miest či s harmonizáciou noriem.

„V Európskom parlamente sme schválili harmonizáciu frekvenčných pásiem, čo privedie rýchly internet do našich miest, ale aj na vidiek,“ hovorí europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EĽS).

„Schválili sme aj odstránenie geoblokovania, čo umožní lepšiu cezhraničnú spoluprácu samospráv. A čoskoro príde aj nový digitálny trh, ktorý otvorí celkom nové možnosti pre ľudí, firmy a samosprávy,“ dodal Štefanec.

Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku organizuje 5. mája 2017 v Košiciach v rámci Regionálneho diskusného fóra diskusiu pre širokú verejnosť  aj odbornú diskusiu o inteligentných mestách. 

Infografika

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA