Komisia: Kybernetický útok v Európe treba riešiť ako iné krízy a katastrofy

Po zverejnení Európskej kybernetickej obrannej stratégie sa diskusia otáča na peniaze a cenu ochrany.

Európska komisia včera zverejnila novú Európsku kybernetickú obrannú stratégiu. Jej súčasťou je aj plán toho, ako pomôcť krajinám v prípade, že by sa stali cieľom hackerov.

Ak budú členské štáty Únie v budúcnosti čeliť kybernetickému útoku, požiadajú o pomoc Európsky núdzový fond. Predpokladá to viceprezident Európskej komisie pre Jednotný digitálny trh, Andrus Ansip.

„Nie je potrebná žiadna hlboká analýza na to, aby sme pochopili, že v niektorých situáciách môže byť v prípade hurikánu alebo zemetrasenia skutočná potreba (pre núdzové financovanie). V prípade rozsiahleho počítačového útoku to bude rovnaký príbeh, ” povedal v rozhovore pre EurActiv.com Ansip.

Ansip: Zodpovednosť je na členských štátoch, Komisia chce pomôcť

Stratégia Komisie nešpecifikovala, koľko peňazí chce na núdzový fond v oblasti kybernetickej bezpečnosti vyčleniť. V súčasnosti výkonný orgán EÚ možnosť vytvorenia takéhoto fondu stále skúma – a Ansip je za.

„Je na členských štátoch, aby sa s týmito katastrofami vyrovnali, ak ale využitie vlastných prostriedkov nebude stačiť, budú potrebné vonkajšie finančné prostriedky,” povedal podpredseda Komisie.

Komisia proti falošným správam postaví expertnú skupinu

Krajiny, ktoré uplatnia smernicu EÚ o kybernetickej bezpečnosti a preukážu, že využívajú dôkladné bezpečnostné kontroly, by mohli podľa novej stratégie požiadať o núdzové prostriedky. Smernica vstúpi do platnosti na budúci rok.

Členské štáty, ktoré budú obeťou závažných útokov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, by tak mohli o prostriedky z fondu požiadať ihneď po napadnutí a použiť ich na „náhradu kompromitovaného zariadenia, či nasadených alebo reakčných nástrojov “.

Komisia navrhla, aby „v súlade s mechanizmom civilnej ochrany EÚ“ mohol fond združovať aj národných expertov, či dobrovoľný mimoriadny program pomoci, ktorý vysiela zamestnancov na pomoc pri prírodných katastrofách, ako sú zemetrasenia, či utečenecká kríza.

Ochrana za cenu zdieľania informácií

Niektoré členské štáty sa plánov Komisie podporovať užšiu spoluprácu medzi krajinami a vládnymi orgánmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti obávajú. Dôvodom je nutnosť zdieľania rozsiahleho množstva citlivých informácií.

Podľa podpredsedu Komisie pre jednotný digitálny trh je načase, aby si jednotlivé členské krajiny začali navzájom dôverovať a zdieľali informácie o kybernetických ohrozeniach.

„Je nemožné chrániť kybernetický priestor len v jednej krajine. Ak sú slabí susedia, ich problémy zostanú na vašom dvore tak či tak. Ak nie je možné vytvoriť druh prostredia, v ktorom by sme si navzájom mohli v kybernetickej bezpečnosti dôverovať v Európskej únii, kde inde to možné je?,” pýta sa Ansip.

Juncker ohlásil koniec dvoch kategórií európskych občanov

Kybernetická bezpečnosť na prominentnom mieste v prejave o stave Únie

Prezident Európskej komisie hovoril o novej stratégií pre kybernetickú bezpečnosť aj počas svojho včerajšieho (13. septembra) prejavu o stave EÚ.

„Kybernetické útoky môžu byť pre stabilitu demokracií a hospodárstiev nebezpečnejšie ako zbrane a tanky,“ povedal Juncker .

Okrem stratégie predstavil aj ďalšie nástroje, ktoré by „nás mali ochrániť pred takýmito útokmi“. Juncker a Komisia chcú, aby Európsku agentúru pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) nadobudla viac právomocí v oblasti koordinácie reakcií na závažné porušenia bezpečnosti.

Ansip ocenil, že predseda Komisie venoval vo svojom vystúpení kybernetickej bezpečnosti prominentné miesto hneď v úvode.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA