Národná doména .sk ostáva v súkromných rukách, v Únii je to neštandardné

V Európskej únii správa národnej domény namiesto súkromných spoločností spadá pod združenia, či odbornú verejnosť. Slovensko je výnimkou.

Digitálna komunita na Slovensku hovorí o ďalšej rane pod pás. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu napriek námietkam odbornej verejnosti, združení expertov aj prevádzkovateľov, ako aj petícii verejnosti, podpísal dodatok k zmluve so súkromnou spoločnosťou, ktorá národnú doménu .sk spravuje.

Na základe dodatku sa tak môže spravovateľ dostať aj do iných, súkromných rúk, vrátane zahraničných spoločností.

Podľa Úradu podpredsedu vlády Petra Pellegriniho je správa národnej domény .sk „pevne pod kontrolou štátu“. Aktivisti, ktorí stoja za petíciou, podpísanú už takmer 10 tisíc jednotlivcami, však tvrdia opak a hovoria o netransparentnosti a zaostalých štandardoch .

Vo všetkých vyspelých štátoch – nielen v Európe – je správa národnej domény v rukách internetovej komunity. Spravovanie národnej domény akciovou spoločnosťou je preto aj v Únii viac ako neštandardné, a to najmä v súvislosti s dnes tak populárnou digitálnou identitou štátu.

Štáty odklonili peniaze určené na internet vo vidieckych oblastiach inde

Prepletená vlastnícka štruktúra

V začiatkoch existencie slovenskej domény pôsobilo niekoľko nadšencov na Univerzite Komenského v Bratislave, a to z poverenia štátu. S niekoľkými stovkami zaregistrovaných užívateľov prešla správa údajne špekulatívne a bez vedomia združenia okolo správcov v roku 1999 na spoločnosť Eunet Slovakia s r.o., a neskôr zmenou vlastníka na spoločnosť Euroweb.

DanubiaTel, ktorá Euroweb kúpila v roku 2004, zmenila jeho názov na SK-NIC a.s., a tá do dnes pôsobí ako výlučný správca domény.

Sieť 5G: V každom členskom štáte pokrytie aspoň v jednom meste

Podľa aktivistov je otázne prepojenie súčasného predstavenstva spoločnosti SK-NIC a.s. Podľa obchodného registra sa za ním skrývajú tri osoby, ktoré sú zároveň členmi dozorných rád či predstavenstiev spoločností SWAN, slovenského telekomunikačného giganta, či Danubia Invest, ktorá sa podieľa na riadení, komplexnej reštrukturalizácii a rozvoji takých podnikov, ako Slovenské lodenice, či Váhostav.

Akciová spoločnosť SK-NIC je však podľa medializovaných informácií na predaj, a z tohto dôvodu bolo potrebné doplniť existujúcu zmluvu medzi štátom a spoločnosťou o dodatok.

Práve dodatok k zmluve sa stal predmetom súčasného sporu medzi aktivistami, združeniami a Úradom podpredsedu vlády. Ten najprv vyzval odbornú verejnosť k pripomienkovaniu a bol otvorený diskusii, minulý týždeň však k podpisu dodatku došlo.

„Vďaka povinnému nepretržitému monitorovaniu a každoročnému nezávislému auditu bude možné pravidelne vyhodnocovať plnenie úloh zo strany SK-NIC, a.s., a celkovo sa posilní kontrola a transparentnosť pri správe domény .sk,” píše sa v tlačovej správe úradu po podpise dohody.

Väčšina slovenských firiem nevie čeliť novodobým kybernetickým útokom

Otázna transparentnosť

Iniciatívu NašaDoména.sk, ktorá žiadala podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, aby zastavil podpis dodatku zmluvy s aktuálnym správcom, podporili okrem jednotlivcov aj ďalšie organizácie a združenia, telekomunikačný operátor, mnohí registrátori a IT firmy.

Na jej stranu sa pridali aj nezisková organizácia Slovensko.Digital, či Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE), ktorá združuje záujmy takmer 50 inovatívnych firiem a spoločností, ktoré pôsobia na Slovensku.

Združenie Slovensko.Digital najviac prekvapuje, že dodatok sa mal ďalej prerokovať, no namiesto toho bol v tichosti podpísaný. „Takto transparentná spolupráce určite nevyzerá. Skôr to pripomína hranie sa na otvorenosť, ale keď príde kritika, tak sa podpredseda vlády Pellegrini stiahne a v tichosti podpisuje nevýhodné zmluvy,“ povedal pre EurActiv.sk Ján Hargaš, výkonný riaditeľ združenia.

V informačnom sektore na Slovensku pracuje najmenej žien v Európe

„Jediná vec, ktorá sa do zmluvy dostala, bola, že dáta o doménach a vlastníkoch sa budú zálohovať v štátnom cloude,“ hovorí Ondrej Jombík, predseda Združenia poskytovateľov webhostingu.

Jombík tvrdí, že zatiaľ sa tak nedeje. „Ak by dnes nastala nejaká katastrofa, štát nemá ako doménu .sk obnoviť. Bol by to koniec internetovej mapy Slovenska,“ dopĺňa.

Najväčší problém vidí Ján Hargaš v tom, že sa zmluva stala de facto nevypovedateľnou. Hoci Úrad podpredsedu vlády už v prvom odstavci dostupného porovnania pôvodnej a novej zmluvy tvrdí, že „nová zmluvná úprava je založená na oprávnení štátu ukončiť zmluvný vzťah odstúpením od zmluvy,“ podľa Jombíka je mechanizmus výpovede, ktorý na úrade pripravili, v praxi nerealizovateľný.

Slovensko patrí k výnimke

Spravovanie štátnej domény dnes naprieč Európskou úniou ostáva najmä v rukách občianskych združení, nadácií, akademickej obce, či priamo štátu, nakoľko je registrovanie každej novej domény na webe s príslušnou koncovkou spoplatnené a zisky sa pohybujú v miliónoch eur ročne.

Príkladom súkromného spravovania domény v Únii je len Bulharsko. Aj tam však podľa Združenia poskytovateľov webhostingu neexistuje technologické zanedbanie v takom rozsahu, ako na Slovensku.

Čítajte aj: Európsky prehľad výsledkov inovácie 2017: Slovensko “mierne“ inovačné

Slovensko sa líši spravovaním národnej domény aj od krajín Vyšehradu. Česká doména je spravovaná asociáciou CZ.NIC, ktorá je okrem iného aj členom združenia EURid, ktoré spravuje napríklad aj európsku doménu .eu.

Aj v prípade maďarskej národnej domény .hu je v pozadí asociácia. Maďari sa rozhodli správu podriadiť Rade internetových poskytovateľov CHIP. Rada zastupuje 37 prevádzkovateľov, medzi ktorých patria aj najväčšie maďarské spoločnosti v tomto priemysle, ako Magyar Telekom, či UPC (Chello).

Poľskú doménu administruje výskumná organizácia NAKA (Výskumná a akademická počítačová sieť). Tento národný výskumný inštitút spadá priamo pod správu Ministerstva pre digitálne záležitosti.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA