OECD: Digitálne hospodárstvo rastie, no darí sa tým, ktorí sledujú najnovšie trendy

Slováci patria v Európe medzi tých, ktorí sa najviac obávajú online reklamy šitej na mieru.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECDzverejnila výsledky rozsiahleho prieskumu o tom, v akom stave je dnes digitálna agenda v jej 35 členských krajinách.

Digitálna transformácia sa podľa nej už pevne usadila v globálnej agende. Vláda a lídri na najvyššej úrovni pochopili, že digitalizácia mení životy všetkých, a preto sa jej v ostatných rokoch venuje stále viac pozornosti.

Slovensko ale v mnohých oblastiach zaostáva. Hoci posúva svoju legislatívu, výsledky v používaní digitálnych a informačno-komunikačných technológií, ako aj v zručnostiach pri práci s nimi sú nelichotivé.

Povzbudzujúce sú však ďalšie štatistiky a odporúčania.

Prispôsobovanie v legislatíve

Využívanie informačno-komunikačných technológii (IKT) opäť dosiahlo novú úroveň v počte používateľov. Od hospodárskej krízy podľa štúdie ale klesá pridaná hodnota (rozdiel medzi hrubým výkonom a medzispotrebou sektora IKT) informačno-komunikačných technológií, napriek tomu, že sektor ostáva kľúčovým prvkom v rozvoji inovácii. Tie predstavujú najväčší podiel výdavkov v oblasti výskumu s rozvoja a až tretinu všetkých patentových prihlášok na svete.

Jedným z úspechov má byť aj progres v implementácii národných digitálnych stratégií naprieč krajinami OECD. Len málo krajín vytvorilo samostatnú funkciu alebo poverilo vysoko postaveného reprezentanta vlády, aby sa venoval digitálnej agende. Slovensko však patrí medzi ne.

V sektore IKT spomedzi krajín OECD pracuje najviac ľudí v Južnej Kórei, Estónsku a Luxemburgu. Z krajín strednej Európy je v tomto rebríčku najvyššie Maďarsko, a to na ôsmom mieste zo všetkých 35 krajín.  Slovenská republika je devätnásta.

V rebríčku desiatich najsilnejších krajín na svete v exporte IKT služieb je až šesť krajín Európskej únie. Na vrchole rebríčka je Írsko, nasledované Indiou a Holandskom.

Investície do telekomunikácii podľa prieskumu stále predstavujú vysoký podiel na výnosoch a operátori naďalej rozmiestňujú optické siete. Rýchlosť širokopásmových sietí 1 gigabitu za sekundu už nie sú výnimkou. Objavujú sa dokonca aj prvé komerčné ponuky s rýchlosťou 10 gigabitov za sekundu, napríklad v súvislosti s pripojením autonómnych vozidiel.

Čítajte aj: Europoslanci: Informácie o tom, ako využívate internet, nemôžu firmy bez súhlasu použiť

Slovenská republika v mnohom na chvoste

Slovenská republika ostala na chvoste rebríčka OECD v používaní mobilných dát na mobilnom širokopásmovom pripojení. Kým obyvatelia Fínska – na čele rovnakého rebríčka – využijú mesačne takmer 11 GB dát, Slováci v priemere len 0,66 GB dát.

Tretí od konca sú Slováci v počte širokopásmových pripojení firiem.

Zaujímavé sú aj informácie o tom, koľko osôb využíva vo vzdelávaní online kurzy. Z OECD sú na tom najhoršie Japonci, a to len v tesnom závese za Českou republikou. Slováci online kurzom veria len o čosi viac, ako ich západní susedia. V rovnakom rebríčku skončili piati od konca.

Rozvoju digitálnych zručností na Slovensku má pomôcť Digitálna koalícia

Nelichotivé je porovnanie voči ďalším osemnástim krajinám v oblasti špecializovaných zručností IKT, v ktorom je Slovensko rovnako na konci. Oproti roku 2011 si dokonca ako jediné zo skúmaných krajín pohoršilo.

Čítajte aj: Okrem Slovenska má s elektronickými preukazmi problém aj Estónsko a Rakúsko

Bezpečnostné riziká ako obmedzenie rozvoja

Individuálni používatelia, ako aj podnikatelia a firmy nielenže čelia vyšším bezpečnostným rizikám v digitálnom svete, ale obávajú sa ich v tomto sektore najviac. OECD tvrdí, že ochrane by mali viac pozornosti venovať v prvom rade malé a stredné podniky, kde je úroveň ochrany stále zanedbávaná.

Riziká spojené s ochranou súkromia, online podvodmi, ale aj s kvalitou produktov, nakupovaných online trápia používateľov internetu v oblasti bezpečnosti najviac. Organizácia zdôrazňuje, že limitovaná dôvera môže z týchto dôvodov spomaliť rast elektronického obchodu.

Čo s Facebookom po smrti? Únia diskutuje o možnosti dedičstva dát

V rebríčku, kde používatelia tvrdia, že ich súkromie na internete bolo v ostatných troch mesiacoch ohrozené, sa najmenej takýchto prípadov vyskytlo v Českej republike. Krajiny strednej a východnej Európy tiež hlásia najmenej finančných strát, ktoré by boli spojené s online platbou.

Na druhej strane podobná skupina obyvateľov týchto štátov v najmenšej miere aktívne nastavuje zdieľanie svojich osobných údajov. Najmenej opäť v Českej republike.

Slovinci a Slováci patria v Európe medzi tých, ktorí sa najviac obávajú online reklamy šitej na mieru používateľovi.

Trendy a budúcnosť digitálnych technológií

Správa upozorňuje aj na to, že nárast využívania umelej inteligencie môže v pomerne krátkom čase prinútiť spoločnosť pripravovať nové druhy legislatívy a otvárať aj etické otázky. Umelá inteligencia sa už dnes stáva mainstreamom. Vďaka nej dokážu stroje vykonávať mnohé kognitívne funkcie podobné človeku.

„Zdokonalené vzdelávaním strojov, big data, operácie na cloudoch a algoritmy dokážu identifikovať stále komplexnejšie vzory v obrovských dátových skupinách, a preto už teraz dokážu prekonať niektoré kognitívne funkcie ľudí,“ konštatuje správa.

Technológia blockchain rovnako naberá na dôležitosti. Blockchain je novou metódou spravovania určitých blokov informácii o používateľoch, bez toho, aby medzi dvomi používateľmi figurovala tretia strana, teda akýsi medzistupienok prepravy dát. Príkladom je kryptomena Bitcoin, ktorá operuje nezávisle od akejkoľvek centrálnej banky, či finančnej inštitúcie, ktorá by ju regulovala.

Blockchain je podľa OECD novou príležitosťou pre spoločnosť, a to nielen v oblasti finančného sektora, ale aj vo verejnej správe, vzdelávaní, či IoT. Jej úspech a správne nastavenie bude v najbližšom období výzvou pre technologické spracovanie, ale aj zákonné ohraničenie a správne zapracovanie napríklad v prípade, kto bude za prečiny blockchain systémov niesť právnu zodpovednosť.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA