Parlament chce mať slovo pri bankovom rezolučnom mechanizme

Ministri financií sa na základných kontúrach jednotného mechanizmu riešenia bánk v kríze dohodli pred vyše mesiacom. Schváliť ho musí aj Európsky parlament. Rokovania však nebudú ľahké, pretože vyjednávacie pozície inštitúcií sa zásadne líšia.

Podľa decembrového kompromisu ministrov financií banky v priebehu desiatich rokov do jednotného rezolučného mechanizmu naakumulujú zhruba 55 miliárd eur. Tie budú slúžiť ako peňažná náhrada pri zatváraní neúspešných bankových domov.

V návrhu tiež ustanovili rezolučnú radu, ktorá bude zodpovedná za schému riešenia bánk v problémoch. Určí, ktoré nástroje sa uplatnia aj mieru využitia fondu. Jej rozhodnutia by mali vstúpiť do platnosti v priebehu 24 hodín od prijatia, pričom Rada EÚ bude do procesu môcť ešte vstúpiť a sformulovať výhrady a vyzvať k zmenám.

Hoci lídri členských krajín dohodu uvítali, ostré výhrady hneď vzniesol predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. Kritizoval zložitú štruktúru rezolučnej rady a tiež, že veľká časť právomocí ostane na strane členských štátov.

„Dá sa to prirovnať k príjmu na pohotovosti v nemocnici, kde by najprv zasadalo konzílium riaditeľov nemocnice, miesto toho, aby pacientovi bola okamžite nasadená liečba,“ poukázal.

Medzivládny prístup

Tŕňom v oku europoslancov je tiež medzivládny prístup, ktorý chce Rada uplatniť. Reaguje tak na obavy Berlína, že v rámci rezolučného fondu najväčší podiel nákladov bude znášať práve Nemecko a z toho, že by mohol byť v rozpore s právom EÚ. Ministri sa teda dohodli, že riadenie a využívanie rezolučného fondu bude na základe medzivládnej zmluvy podobne ako v prípade eurovalu či fiškálnej zmluvy. Tá však nebude podliehať Európskemu parlamentu.

Predsedníčka Výboru EP pre ekonomické a menové záležitosti Sharon Bowlesová sa proti medzivládnemu prístupu začiatkom januára písomne obrátila na grécke predsedníctvo. Podľa jej slov so všetkými bankami treba zaobchádzať rovnako bez ohľadu na to, kde sídlia. Poukázala, že medzivládna dohoda ohrozuje dôveryhodnosť a efektívnosť systému.

Otázkou sa zaoberala aj konferencia predsedov politických frakcií v EP. Predsedovi Schulzovi udelili mandát na to, aby písomne informoval predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa, že spolu s vyjednávacím tímom odmietajú medzivládny prístup v Rade. Poukázali na to, že podkopáva komunitárnu metódu a riadny legislatívny proces. Barroso list dostal minulý týždeň.

„Súčasný stav rokovaní nie je príliš sľubný vzhľadom na značné rozdiely medzi Radou a Európskym parlamentom. Znamená to, že zreteľnou možnosťou je, že pred májovými voľbami nebude žiadna dohoda,“ konštatujú predsedovia.

Priestor pre zmeny

Komisár pre hospodárske a menové záležitosti počas víkendového Svetového ekonomického fóra v Davose uviedol, že rezolučný mechanizmus môže prejsť zmenami počas vyjednávaní s Európskym parlamentom. Nemecký minister Wolfgang Schäuble však zdôraznil, že bez silného právneho základu rezolučný fond roznesú súdy.

Šéf ministrov financií krajín eurozóny Jeroen Dijsselbloem v pondelok vyhlásil, že cieľom Rady je dokončiť vyjednávania včas pred aprílovým plenárnym zasadnutím, posledným v rámci súčasného mandátu. Dovtedy chcú uzavrieť aj medzivládnu dohodu o jednotnom rezolučnom mechanizme, ktorú plánujú predložiť počas februárového rokovania ministrov financií. Naznačil však, že ministri sú ochotní rokovať a ich pozícia nie je pevná.

Opakovane totiž padli aj výzvy na rýchlejšie naplnenie rezolučného fondu, na čo apeluje najmä prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Kým Nemecko trvá na 10-ročnom období, niektorí ministri začiatkom týždňa podporili názor ECB. S kratším časom súhlasí napríklad írsky minister financií Michael Noonan.

Agentúra Reuters oslovila aj šéfa slovenského rezortu financií Petra Kažimíra, ktorý tiež uviedol, že by si vedel predstaviť rýchlejšie naplnenie fondu. Zároveň dodal, že najprv treba počkať na výsledky záťažových testov plánovaných v druhej polovici tohto roka. Na ich základe bude jasné, aké sú kapitálové požiadavky bánk eurozóny. „Čakáme na výsledky záťažových testov. Neskôr by sme mohli trošku zrýchliť,“ povedal pre agentúru Reuters.

Pozície:

„Hlavným predmetom sporu je snaha Rady  jednostranne navrhnúť postup v rámci Jednotného rezolučného mechanizmu  prostredníctvom medzivládnej dohody. Jedná sa o určenie smerovania prostriedkov do spoločného fondu na riešenie problémov s bankami a jeho postupná premena  na systém podielového fondu,“ uviedol slovenský europoslanec Alajos Mészáros (EĽS, SMK).

„Navrhovaná medzivládna dohoda nezaručuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými bankami, bez ohľadu na to, v ktorej krajine fungujú. Systém by mal byť dôveryhodný a efektívny. Situáciu by mala riešiť Komisia  dôslednejším plnením svojich povinností pri  obhajovaní návrhov s použitím všetkých nástrojov  a právomocí, ktoré má k dispozícii,“ dodal.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA