100 miliónov na slnečné kolektory

Zajtra bude vláda rokovať o návrhu Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR. Obsahuje aj podporu 100 miliónov korún pre lepšie využívanie biomasy a slnečnej energie.

solárna, Flickr: Kevin T. Houle (CC)
Zdroj: Kevin T. Houle, www.creativecommons.org

Pozadie

Európska únia sa v marci 2007 na Jarnom summite dohodla na zvýšená využívania obnoviteľných zdrojov energie ako súčasti znižovania závislosti na dovoze energetických surovín a boja proti klimatickým zmenám. Do roku 2020 sa má z obnoviteľných zdrojov celkovo pokrývať 20% spotreby.

Celkový cieľ bude musieť byť ešte špecifikovaný medzi jednotlivé krajiny podľa ich potenciálu na rozvoj obnoviteľných zdrojov. No už dnes je jasné, že každá bude musieť podiel obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe podstatne zvýšiť.

V stredu 11. apríla 2007 bude vláda rokovať o Návrhu Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR. Dokument obsahuje hodnotenie potenciálu jednotlivých zdrojov, možnosti a ciele ich rozvoja, i spôsob, akým chce k nemu prispieť podporou vláda. V závere sú identifikované témy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť pre potreby spresnenia a vyhodnocovanie postupu v ďalších rokoch.

Minister hospodárska Ľubomír Jahnátek do dokumentu okrem iného nakoniec zahrnul aj možnosť, ktorú ešte v lete odmietal – aby domácnosti získali štátnu dotáciu na pokrytie časti nákladov súvisiacich s montážou slnečných kolektorov či kotlov na biomasu.

Otázky

Dokument zaraďuje medzi obnoviteľné zdroje energie, ktoré je možné v súčasnosti technologicky využiť na výrobu elektriny, tepla a dopravných palív, biomasu vrátane biopalív a bioplynu, slnečnú, vodnú, veternú a geotermálnu energiu.

Perspektívu jednotlivých zdrojov hodnotí stratégia nasledovne:

  • Najväčší celkový potenciál má slnečná energia. Vzhľadom na finančné a technologické možnosti je predpoklad využívania slnečnej energie najmä na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody. Súčasná fotovoltaická technológia umožňuje bez väčších štrukturálnych zmien integrovať do energetického rozvodného systému fotovoltaické generátory zabezpečujúce podiel niekoľko percent celoročnej spotreby elektriny. Využitie technického fotovoltaického potenciálu je v súčasnosti, v porovnaní s inými technológiami, finančne náročnejšie.
  • Druhý najväčší celkový potenciál má geotermálna energia. Vlastnosti geotermálnych vôd na Slovensku predurčujú využívanie tejto energie najmä na vykurovanie a liečebné účely. Technický potenciál je taktiež výrazne nižší z dôvodu technologických problémov súvisiacich s chemickým zložením geotermálnych vôd.
  • Najväčší technický potenciál má biomasa. Biomasa má veľkú perspektívu pri výrobe tepla pre vykurovanie najmä v centrálnych vykurovacích systémoch, menej v domácnostiach, vo forme peliet, brikiet, drevných štiepok a slamy. Pomerne rýchlym riešením zvýšeného využívania biomasy je spoluspaľovanie s fosílnym palivom v tepelných elektrárňach a pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla. V prípade väčších zariadení jedným z dôležitých faktorov je optimalizácia logistických nákladov.
  • Bioplyn vyrobený z poľnohospodárskej biomasy, biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a odpadov z čistiarní odpadových vôd (ČOV) je možné využívať na výrobu elektriny a tepla, pričom projekty na využívanie bioplynu z ČOV sú konkurencieschopné. Rozvoj využívania biopalív závisí od legislatívnych opatrení a vyriešenia technologických problémov.
  • Najviac využívaným obnoviteľným zdrojom na výrobu elektriny je vodná energia, ktorá pokrýva vyše 98 % výroby elektriny z OZE. Využitie hydroenergetického potenciálu je približne 57%.
  • Využiteľný (aj technický) potenciál veternej energie bol určený na 600 GWh v roku 2002. Potenciál bol vypočítaný na základe predpokladu, že sa použijú veterné turbíny s výkonom 500 až 1 000 kW. Na základe doterajších skúseností a technologického pokroku v konštrukcii turbín, ktorý  umožnil používať turbíny s výkonom až 2 800 kW, možno však predpokladať, že tento využiteľný potenciál je viac ako dvojnásobný.

Stratégia tiež popisuje opatrenia, ktoré chce vláda prijať:

  • Finančné opatrenia:
    • Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach: Ide o podporu domácnosti, ktoré nie sú oprávnené čerpať zo Štrukturálnych fondov EÚ, preto ministerstvo navrhuje vytvoriť Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach financovaný zo štátneho rozpočtu SR. Dotácie budú pridelené po splnení určitých kritérií, pričom podrobnosti programu budú upravené v Smernici Ministerstva hospodárstva SR o poskytovaní finančných prostriedkov zo ŠR. Celková výška finančných prostriedkov vyčlenených na jeden rok bude 100 mil. Sk, z toho 75 mil. na využívanie slnečných kolektorov a 25 mil. na biomasu.
    • Využívanie Štrukturálnych fondov: Podpora OZE zo štrukturálnych fondov bude možná cez Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktorý je zameraný aj na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Všeobecným cieľom opatrenia je priblíženie energetickej náročnosti priemyslu úrovni porovnateľnej s EÚ prostredníctvom úspor energie a zvýšenia efektívnosti ako aj zvýšenie podielu výroby elektriny a tepla z  obnoviteľných zdrojov. Podporované budú programy, ktoré vedú k zvýšeniu OZE a programy zamerané na úspory a efektívne využívanie energie.
  • Legislatívne opatrenia:
    • Ustanoviť povinnosť pre distribučné spoločnosti prednostne nakupovať elektrinu vyrobenú z OZE a v kombinovanej výrobe elektriny a tepla na krytie strát v distribučnej sústave.
    • Zákonom riešiť dlhodobú garanciu pevných výkupných cien – pevné ceny sú vypočítané za predpokladu 12-ročnej doby návratnosti investície, na túto dobu by mala byť garantovaná aj platnosť pevnej ceny.
    • Nevyžadovať pri výstavbe zariadení využívajúce OZE  s inštalovaným výkonom do 5 MW osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky.
    • Zjednodušiť  legislatívne podmienky pre výrobcu elektriny z OZE na zariadeniach do 5 MW vo vzťahu k podnikaniu a k povoleniam na výstavbu zdrojov. 
    • Zákonom stanoviť výrobcovi elektriny z OZE právo prednostného prístupu do sústavy.
    • Regulačné obdobie pre cenovú reguláciu výroby elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie predĺžiť na viac než 7 rokov.
    • Jednou z možností podpory vyššieho využívania OZE, by mohla byť zmena platných právnych predpisov, ktorou by sa umožnilo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri cenovej regulácii výroby elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie stanoviť aj minimálne ceny pre jednotlivé druhy obnoviteľných zdrojov. Tieto by museli byť stanovené tak, aby:
      • boli vytvorené podmienky pre zvyšovanie podielu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe elektriny,
      • bola dosiahnutá primeraná (12 – 15 ročná) doba návratnosti investícií za podmienky splnenia technických parametrov a ekonomickej efektívnosti.
    • Ak by navrhované opatrenia nezabezpečili zvýšenie záujmu o vyššie využívanie OZE je v nasledujúcich rokoch možné zvážiť aj možnosť vypracovania samostatného zákona o podpore rozvoja OZE, ktorý by komplexne riešil všetky otázky súvisiace s OZE.
  • Opatrenia v oblasti vzdelávania, priority vedy a výskumu:
    • Informačná kampaň: Informácie o výhodách a možnostiach obnoviteľných zdrojov, ako ja možnostiach podpory ich rozvoja. Financovaná má byť zo štrukturálnych fondov a zameraná na individuálnych spotrebiteľov, poľnohospodársky sektor a komunálnu úroveň, a malých investorov.
    • Vzdelávanie: Informácie o obnoviteľných zdrojoch zaraďovať do výučby na základných a stredných školách, na vysokých školách profilovať vybrané technické, ekonomické a prírodovedecké smery na aplikácie OZE, ako aj šetrenia energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a zariadení.
    • Priority vedy a výskumu: Účinná štátna podpora výskumu a vývoja technológií OZE bude realizovaná prostredníctvom štátneho programu výskumu a vývoja zameraného na podporu technológií. Pri príprave dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky bude problematika využívania biomasy zahrnutá do vecných priorít ako aj ostatné rezortné odvetvové zámery. Vyššia pozornosť vo výskume sa musí venovať aj energetickému zhodnocovaniu odpadov a energetickému využívaniu skládkového plynu.

REKLAMA

REKLAMA