50 miliárd na záchranu krajín mimo eurozóny

Na jarnom summite, ktorý skončil v piatok v Bruseli, rozhodli lídri EÚ o zdvojnásobení krízového fondu na pomoc krajinám strednej a východnej Európy, ktoré nie sú členmi eurozóny.

https://euractiv.sk

Nástroj finančnej pomoci bol vytvorený ešte v roku 1988. V kontexte súčasnej krízy bol použitý v októbri 2008 na pomoc Maďarsku – Budapešť dostala 6,5 miliardy eur na záchranu finančného systému. Odvtedy bol jeho objem zväčšený z 12 na 25 miliárd eur.

Financovaný je z peňažných trhov – Komisia si požičiava peniaze na trhu, zaručuje sa pritom EÚ obligáciami.

Po Maďarsku bol nástroj použitá v Lotyšsku – krajina dostala záchrannú pôžičku 7,5 miliardy eur. V balíku boli financie z EÚ, od severských krajín, Českej republiky, Poľska, Estónska a Svetovej banky. Realizovala sa pod vedením Medzinárodného menového fondu.

Začiatkom marca sa objavili informácie, že s Komisiou a MMF rokuje aj Rumunsko a chce podobný záchranný balík. Počas minulotýždňového summitu rumunský premiér Emil Boc oznámil, že jeho krajina bude potrebovať asi 20 miliárd eur.

5, 50, 75

Český premiér Mirek Topolánek, zhrnul závery summitu v číslach: „Chcel by som spomenúť najmä tri čísla: päť, 50 a 75. Vždy je to v miliardách eur. päť miliárd pre konkrétne projekty s konkrétnymi cieľmi v oblasti energetickej bezpečnosti EÚ, podpore inovácií a nových technológií. To je európsky balík stimulov, a som veľmi rád, že sme ho prijali.“

„Päťdesiat miliárd  – to je suma, na ktorú sa zväčší garancia pre krajiny, ktoré majú problém s platobnou rovnováhou. A ide o zdvojnásobenie sumy, z 20 na 50. Ak sa ukáže, že je potrebné pomáhať krajinám mimoriadne zasiahnutým krízou, potom máme možnosť im pomôcť.“

„A 75 miliárd (eur) – to je suma dobrovoľnej pôžičky pre MMF, aby sme mu pomohli lepšie reagovať v kontexte krízy. Máme teda tri reálne výsledky v číslach.“

Nemecko stiahlo veto

Záchranný 50-miliardový balík pre krajiny strednej a východnej Európy mohol byť schválený po tom, ako nemecká kancelárka Angela Merkel stiahla veto.

záveroch summitu sa píše: „Spoločenstvo je pripravené poskytnúť pomoc pre platobnú rovnováhu oprávneným členským krajinám ktoré to potrebujú, a za týmto účelom vítame zámer Komisie, predložiť návrh na zdvojnásobenie limitu podporného nástroja Únie pre pomoc pre platobnú rovnováhu na 50 miliárd eur.“

Konkrétne výsledky

Predseda Komisie Barroso vyjadril spokojnosť s „Európskou radou zameranou na (konkrétne) výsledky“. Konkrétne spomenul päťmiliardový revitalizačný balík a 50 miliárd na finančnú pomoc.

„Tieto veľmi konkrétne výsledky dávajú európsku dimenziu duchu solidarity“, povedal Barroso.

Na otázku, či bude 50 miliárd pre členov mimo eurozóny stačiť, predseda Komisie reagoval: „V tejto chvíli máme 25 miliárd, a to stačí na pokrytie krajín, ktoré v súčasnosti žiadajú o pomoc pre platobnú rovnováhu – MaďarskoLotyšsko. No nedávno sme dostali požiadavku od Rumunska. Myslíme si, že aj Rumunskú požiadavku bude možné kryť 25 miliardami, a stále ostáva celkom veľký priestor. Dnes sme rozhodli, na základe návrhu Komisie, o zdvojnásobení nástroja. No nedostali sme žiadne špecifické požiadavky. Chceme vyslať signál, že… ak sa nejaké požiadavky objavia, sme na tieto prípady pripravení odpovedať.“

V odpovedi na otázku novinárovi zo Srbska však dal Barroso jasne najavo, že financie sú určené len pre členov Únie.

Regulácia, kontrola, silný štát

Podľa slovenského premiéra Roberta Fica je hlavným odkazom summitu potreba regulácií a silnej úlohy štátu. „Pokiaľ ide o lídrov európskej únie, je stopercentná zhoda, že zdrojom tejto krízy je zlyhanie finančných trhov v Spojených štátoch amerických… Možno sa to niekomu nebude páčiť, ale summitu dominujú dve slová – regulácia a silný štát… Každý si uvedomuje, že bez regulácie, kontroly a silného postavenia štátu nie je možné súčasnú krízu zvládnuť“, vyhlásil premiér po summite.

REKLAMA

REKLAMA