Eurozóna: Nedá sa vraj povedať, kto dodržiava pravidlá

Španieli a Portugalci smerovali k rozpočtovým sankciám, Európska komisia rozhodnutie posúva po španielskych voľbách.

Pôvodne sa očakávalo, že Európska komisia dnes urobí zásadný krok smerom k sankciám pre ŠpanielskoPortugalsko.

Formálne mala skonštatovať, že sa nedostatočne snažili dosiahnuť nižší rozpočtový deficit.

Komisia dnes na obed však oznámila, že svoje hodnotenie odkladá na júl:

“Komisia odporúča Rade, aby predložila odporúčanie na trvalú nápravu nadmerného deficitu v rokoch 2016, resp. v roku 2017, a to prijatím potrebných štrukturálnych opatrení a použitím všetkých neočakávaných príjmov na zníženie deficitu a dlhu. Komisia v súlade so svojou povinnosťou monitorovať vykonávanie postupu pri nadmernom deficite podľa článku 126 zmluvy sa bude situácii týchto dvoch členských štátov opäť venovať začiatkom júla.”

Španielsko sa nachádza politicky v citlivej situácii. Krajinu čakajú 26. júna predčasné voľby a žiadna zo strán neavizuje nadšenie pre ďalšie rozpočtové škrty. Ľudová strana (PP) súčasného premiéra Mariana Rajoya skôr hovorí o znižovaní daní.

Rajoy nakoniec uspel so svojím apelom na predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, aby Komisia svoje rozhodnutie kvôli predvolebnej kampani posunula. Protestná ľavicová strana Podemos má našliapnuté skončiť vo voľbách druhá.

Sankcie

Prípadné sankcie majú formu pokuty a môžu ísť až do výšky 0,2 % HDP.

Sankcie sú poloautomatické, to znamená, že Rada ich môže odmietnuť len reverznou väčšinou, prípadne zmeniť klasickou kvalifikovanou väčšinou.

Európska komisia sa o niečo zhovievavejšie pozerá na situáciu Talianska. Rím neplní strednodobé ciele v oblasti znižovania verejného dlhu (132 %, druhý njavyšší po Grécku). Komisia sa však rozhodla zohľadniť ďalšie reformné plány vlády pod vedením Matea Renziho a tým využiť „flexibilitu“ v pravidlách Paktu stability a rastu.

Zohľadniť sa mali aj dopady migračnej krízy na krajinu.

Pravidlá, ktoré sa dajú vynucovať

Volanie po uplatňovaní flexibility v posudzovaní výdavkovej strany národných rozpočtov pre investície a reformy pred časom podporilo aj Slovensko, najmä premiér Robert Fico. Zároveň ale hovorilo, že to nemá viesť k rozvoľňovaniu zodpovedného rozpočtového správania.

Aktuálny postup Európskej komisie opäť otvorí diskusiu o povahe celého, v kríze postaveného systému, a jeho vynucovania.

Šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann tvrdí, že je problém, ak Komisia vystupuje ako strážkyňa zmlúv a zároveň robí politické rozhodnutia. Povedal to v rozhovore pre mediálnu alianciu LENA.

Je to ozvena slov nemeckého ministra financií Wolfgana Schäubleho, ktorý volal po odňatí regulačných úloh a ich prenesení na nezávislé inštitúcie.

Čítajte: Európska komisia: Politická aj nezávislá?

Podľa Weidmanna sú postupy natoľko komplexné a neprehľadné, že nikto nemôže s istotou tvrdiť, či krajiny dodržiavajú pravidlá alebo nie.

„Kompromisy, ktoré sa od toho odvíjajú sú pre rozpočtovú disciplínu škodlivé. Preto súhlasím s ministrom Wolfgangom Schäublem, že by bolo vhodné vytvoriť inštitúciu, ktorá by hodnotila to, či sa pravidlá plnia objektívne.”

Ekonomická analýza by tak bola oddelená od politických rozhodnutí.

Bulharský politológ Ivan Krastev tento prístup v nedávnom rozhovore pre EurActiv.sk kritizuje.

EÚ v tomto podľa neho urobila a robí veľkú chybu.

„Aby sme zabránili slabým ekonomikám ohrozovať euro konštitucionalizovali sme jeden typ makroekonomickej politiky – napríklad otázku rozpočtového deficitu – spôsobom, akým sme to kedysi urobili s ľudskými právami.“

Považuje to za problém, pretože ak vo volebnej politike nie sú stredobodom ekonomické otázky, zostanú podľa neho len otázky identity.

„Rozdiel je, že pri ekonomických otázkach je omnoho jednoduchšie dospieť ku kompromisu než v politikách identity (…) Vývoj v Európe doteraz išiel smerom legitimizovať vášne v oblasti ekonomických záujmov, aby sme nemuseli bojovať na poli ultimátnych hodnôt akou je Boh, pretože tam nemôžeme vyjednávať.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA