Aj Slovensko žiada EÚ o zmenu spôsobu kalkulácie dlhu

Deväť členských štátov písomne požiadalo Európsku komisiu, aby zmenila spôsob kalkulácie dlhu krajiny. Pod list sa podpísal aj slovenský minister financií Ivan Mikloš.

Bulharsko, Česko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, SlovenskoŠvédsko sa písomne obrátili na Európsku komisiu a stáleho predsedu Európskej Rady Hermana van Rompuya so žiadosťou o zmenu spôsobu kalkulácie dlhu krajín. Informáciu priniesli bez udania zdroja rakúske noviny Wirtschaftsblatt.

Členské štáty navrhujú, aby sa pri kontrole plnenia rozpočtových kritérií brali do úvahy aj náklady na dôchodkovú reformu. Ak by sa pri kontrole dodržiavania Paktu stability a rastu prihliadalo aj na tieto náklady, rozpočtové deficity a aj zadlženosť štátov by vďaka tomu klesla.

Hovorca komisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna rakúskym novinám potvrdil, že Európska komisia dostala túto žiadosť a vyjadrí sa k nej v priebehu "niekoľkých týždňov". To, že sa pod list podpísal aj slovenský minister financií Ivan Mikloš pre TASR pripustilo aj Ministerstvo financií SR.

"Keďže slovenské ministerstvo financií nebolo priamym iniciátorom výzvy, nebude sa k nej zatiaľ bližšie vyjadrovať," povedal pre agentúru vedúci oddelenia komunikácie s verejnosťou rezortu financií Mikuláš Gera.

Iniciátormi listu boli Poľsko a Maďarsko. Podľa Poľska sú platby ľudí do súkromných dôchodkových fondov osobnými investíciami a nemali by byť zahrnuté do výpočtu štátneho dlhu. Ak by EÚ prihliadala na náklady na dôchodkovú reformu len Maďarsku by sa rozpočtový schodok každý rok znížil o 1,7 % HDP.

Mnohé z krajín strednej a východnej Európy začali s reformou dôchodkového systému už v rámci prechodu od komunizmu k trhovej ekonomike. Nejde však o lacnú záležitosť. Podľa spomínaných členov teda súčasná metodika výpočtu rozpočtového deficitu penalizuje štáty, ktoré sa už pustili do reforiem a sťažuje im plnenie rozpočtových kritérií. Západoeurópske štáty pritom v tomto reformnom úsilí zaostávajú za novými členmi.

Na druhej strane sa však podľa pravidiel Eurostatu do verejného dlhu za určitých podmienok nemusia započítavať napríklad PPP projekty. Tie však po čase štátny rozpočet nakoniec aj tak zaťažia. V prípade Slovenska by verejný dlh mal tento rok oficiálne prekročiť 40 %. Po započítaní PPP projektov by mohlo ísť o viac ako 50 %.

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA