Ako Robert Fico presviedča Brusel

"Slovenský zázrak...", "Nízka inflácia je udržateľná.", "Slovensko patrí k zodpovedným krajinám." Aj týmito vetami v Konvergenčnom programe 2007-2010 sa Slovensko snaží presvedčiť EK, že je zrelé na euro.

Pozadie:

Premiér Robert sa snaží získať podporu pre slovenské euro-ambície priamo v Bruseli. V pondelok rokoval s eurokomisárom pre finančné a menové otázky Joaquínom Almuniom, stretne sa s poslancami hospodárskeho a menového výboru EP a v utorok bude hovoriť s predsedom EK Josém Barrosom.

Premiér argumentoval aj detailami z Konvergenčného programu na roky 2007-2010, ktorý Slovensko predložilo Európskej komisii. Popisuje, nakoľko je Bratislava pripravená prijať euro a udržať plnenie prísnych kritérií aj do budúcnosti. Dokument musí presvedčiť európskych ministrov financií, ktorí by ho na januárovom Ecofine mali schváliť.

Otázky:

Robert Fico musí presvedčiť Brusel najmä o udržateľnosti nízkej inflácie. Tá je najčastejšie spochybňovaná. Navyše, jej aktuálna hodnota v Slovinsku už prekročila 5%, čo sťažuje šance Slovenska presvedčiť, že sa aj v jeho prípade nestane to isté.

V Konvergenčnom programe sa v tejto súvislosti hovorí doslova o “zázraku” mzdového vývoja na Slovensku. Mzdy aktuálne rastú pomalšie (+4,5%) ako produktivita práce  (6,6%) a preto by nemali byť rizikom pre infláciu.

Ministerstvo financií v dokumente dodáva, že “slovenská ekonomika bola vždy typická neobvykle nízkou infláciou a pozvoľným rastom miezd v porovnaní s inými krajinami.” V slovenskej histórii bolo len niekoľko málo epizód, kedy rast inflácie dosahoval dvojciferné hodnoty a aj to bolo spôsobené odstraňovaním pozostatkov centrálne plánovanej ekonomiky. Deregulácia cien sa definitívne skončila v roku 2005 a odvtedy plne odráža situáciu na svetových trhoch.

MF SR pripúšťa, že ceny tlačí dole aj silný kurz koruny. Konkrétne, posilnenie koruny o 1% sa prejaví na znížení inflácie o 0,1 percentuálneho bodu. To živí obavy EK, že po prechode na euro a odstránení “kurzového vankúša” inflácia vyletí do vysokých čísiel. MF SR to odmieta a zdôrazňuje, že “v priebehu roka 2007 vplyv silného kurzu na infláciu slabne.”

Ďalší vývoj spotrebiteľských cien je podľa Bratislavy optimistickejší ako to vidí Brusel:

Cenový vývoj v % MF SR Európska komisia
2007 1,7 1,7
2008 2,3 2,6
2009 2,6 3,

Napriek tomu, že až 83% ľudí na Slovensku sa obáva, že euro prinesie zdražovanie, jeho reálny vplyv na rast cien odhaduje MF SR len na 0,3 percentuálneho bodu.

Robert Fico v Bruseli argumentoval aj pripravovanými anti-inflačnými opatreniami. Tie sú namierené najmä na sektory, ktoré by malo postihnúť najväčšie zdražovanie – reštaurácie, hotely, kaviarne, potraviny:

  • čierne listiny na monitorovanie cien
  • etický kódex podnikateľov
  • dohoda so zamestnávateľmi a odbormi o raste miezd, ktorý neprekročí produktivitu práce
  • prísnejšie postihy monopolov za zneužitie postavenia na trhu

MF SR v Konvergenčnom programe konštatuje, že “nízka inflácia v SR je v najbližších rokoch udržateľná. Viacero vplyvov na jej zvýšenie má totiž iba jednorazový, prípadne dočasný charakter.” Konkrétne – vstup do eurozóny, zvýšenie spotrebných daní, vymeriavacieho základu, či zdražovanie potravín, tvrdí ministerstvo.

Z hľadiska udržateľnosti verejných financií Konvergenčný program zdôrazňuje záväzok znížiť deficit verejnej správy do roku 2010 na 0,8% HDP: “Slovensko z tohto pohľadu patrí k zodpovedným krajinám,” uvádza sa v programe. Tvrdenie sa opiera o hodnotenie EK, ktorá Slovensko zaradila medzi krajiny so stredným rizikom udržateľnosti verejných financií.

“Pozitívny vplyv na hodnotenie Slovenska mali uskutočnené reformy v oblasti dôchodkového systému, ktoré znížili tlaky na rast výdavkov spojených so starnutím populácie v budúcnosti,” tvrdí v dokumente MF SR.

Predpokladá sa, že Robert Fico sa v Bruseli snažil rozptýliť obavy z rozpadu vládnej koalície na Slovensku. Politická situácia nie je súčasťou Maastrichtských kritérií a EK ju oficiálne neberie do úvahy. Pád koalície by však so sebou dočasne stiahol aj korunu a vyvolal nedôveru na finančných trhoch, čo by mohlo akcelerovať rast inflácie. Nová politická realita by znamenala neistotu ďalšej fiškálnej politiky, čo by znemožnilo vyhodnotiť udržateľnosť plnenia Maastrichtských kritérií do budúcnosti.

Pozície:

Robert Fico, predseda vlády SR: “Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou bez väčších ťažkostí zvládne napĺňanie maastrichtských kritérií, otázne je, aký bude ďalší vývoj, pretože dnes sú tu niektoré krajiny ako Slovinsko, ktoré ukazujú, že inflácia môže mať negatívny nárast po zavedení eura,” vyhlásil podľa TASR premiér po stretnutí s komisárom Almuniom.

Joaquín Almunia, komisár pre hospodárske a menové záležitosti: Rokovanie so slovenským premiérom nekomentoval. Už dávnejšie sa vyjadril, že pre Slovensko bude kľúčové predovšetkým presvedčiť o udržateľnosti plnenia kritérií.

REKLAMA

REKLAMA