Ako sa prispôsobiť globálnemu otepľovaniu

Lesné požiare, vlny horúčav, migrácia obyvateľov, prírodné katastrofy a stále väčší nedostatok vody – to sú niektoré z nevyhnutných následkov klimatických zmien, na ktoré sa podľa Komisie musia členské krajiny pripraviť.

Lesný požiar
Horúce a suché letá zvyšujú v Európe počet lesných požiarov

Pozadie

Zelená kniha vydaná Komisiou 29. júna 2007 konštatuje, že následky klimatických zmien vyvolávaných človekom sú reálne a potenciálne veľmi tvrdé. Vlna horúčav z leta 2003, lesné požiare, ktoré opäť zúria v Grécku, suchá, záplavy a masívna migrácia ľudí z miest postihnutých environmentálnymi katastrofami posunuli otázku prispôsobenia sa klimatickým zmenám do popredia politickej agendy. Voči negatívnym následkom klimatických zmien sú mimoriadne citlivé elektrárne, cesty, budovy i ďalšia kritická infraštruktúra.

Otázky

Zelenú knihu „Adaptácia na klimatické zmeny“ predstavil komisár pre životné prostredie Stavros Dimas. Podľa neho nie je adaptácia „náhradou za zmierňovanie“, čím potvrdil platnosť cieľa zníženia emisií CO2, na ktorom sa lídri EÚ dohodli v marci 2007.

Dodal však, že niektoré následky sú nevyhnutné a členské krajiny musia byť pripravené reagovať.

  • Blíži sa búrka

Osem z deviatich ľadovcov v Alpách sa má roztopiť do konca roku 2050, čo zvýši nedostatok vody v južnej Európe, zatiaľ čo na severe by sa mala intenzita dažďa a snehových zrážok zvýšiť. Komisia tiež očakáva značné vymieranie druhov a klimatické zmeny budú mať tiež negatívne dopady na ľudské zdravie, kvôli vlnám horúčav, nedostatku vody a potravín. Na tlačovej konferencii 29. júna Dimas tiež hovoril o šírení takých chorôb v severných krajinách, ktoré sa normálne nachádzajú len na teplejšom juhu.

  • Rekcia EÚ

Zelená kniha nenavrhuje špecifické opatrenia, otvára len širokú verejnú debatu o tom, ako by sa mala EÚ nezvratným zmenám prispôsobiť.

Klimatické zmeny budú mať s vysokou pravdepodobnosťou následky pre viacero európskych politík – poľnohospodárstvo, rybolov, vodné zdroje, energetické siete a infraštruktúra. Komisia chce nájsť „nové spôsoby reakcie“ a zvážiť možnosti adaptácie vo všetkých relevantných existujúcich a nových politických oblastiach.

Rámcová smernica o vode napríklad neberie klimatické zmeny priamo do úvahy. Podľa Zelenej knihy je preto výzvou „zakomponovať opatrenia reagujúca na klimatické zmeny do jej implementácie, so začiatkom od prvého plánovacieho cyklu pre rok 2009“.

Časť reakcie na klimatické zmeny je spojená s novou energetickou politikou Komisie, predovšetkým využitie obnoviteľných zdrojov a energeticky efektívnych technológií. Detailne budú rozpracované v Európskom strategickom pláne energetických technológií (SET plán).

Zelená kniha tiež žiada väčšiu medzinárodnú spoluprácu (vrátane rozvojovej), výmenu výsledkov výskumu a informácií, a vytvorenie európskej poradnej skupiny pre prispôsobovanie sa klimatickým zmenám.

  • Kompetencie

Dokument tvrdí: „Adaptácia je v zásade otázkou koherentnosti politík, plánovania a konzistentného, koordinovaného konania.“ Pôsobenie na úrovni EÚ preto chápe ako komplementárne k národným opatreniam.

  • Náklady adaptácie

Náklady sa pohybujú od lacných opatrení, ako je zvyšovanie informovanosti, cez používanie odrôd rastlín, ktoré sú odolné voči suchám, až po nákladné opatrenia, ako je budovanie nových priehrad a elektrární „kvôli klesajúcemu výkonu existujúcich vodných elektrární“..

Vzhľadom na nedostatok zdrojov a neistotu, aké následky budú mať klimatické zmeny, Komisia tvrdí, že „trhové sily samé nebudú pravdepodobne viesť efektívnu adaptáciu“.

Komisia cituje ako príklad potrebných preventívnych opatrení, ako je lepšia ochrana pred povodňami, hurikán Katrina. Hoci môžu byť na začiatku nákladnejšie, v konečnom dôsledku sú však omnoho lacnejšie, než rekonštrukcia po živelnej katastrofe.

  • Financovanie adaptácie zo zdrojov EÚ

Zelená kniha odporúča, aby budovy a infraštruktúra financovaná zo zdrojov EÚ prechádzali „klimatickým testom“. Komisia tak bude môcť lepšie rozhodnúť, ako použiť zdroje EÚ lepšie na prevenciu škôd na cestách, mostoch, elektrickom vedení a inej kritickej infraštruktúre.

  • „Svetlá stránka“

Napriek negatívnym dopadom klimatických zmien očakáva Komisia aj pozitíva – nové trhy, nové pracovné príležitosti v oblasti adaptácie a podobne. Príležitosti sa otvárajú aj vo finančnom sektore – poisťovacie nástroje pre škody súvisiace so zmenou klímy, a pod.

Pozície

Európska konfederácia odborových zväzov privítala, že sa Zelená kniha zameriava na sociálne aspekty klimatických zmien. „Dokonca aj pri optimistických odhadoch globálneho oteplenia len o 2°C bude v Európe ohrozených mnoho pracovných miest, najmä v južných oblastiach a horských regiónoch. Dopady budú o to horšie, že tieto regióny poskytujú málo alternatívnych možností zamestnať sa“, tvrdí generálny tajomník organizácie.

Mimovládna organizácia CEE Bankwatch v nedávno uverejnenej správe tvrdí, že v pri finančnej podpore EÚ nie sú klimatické zmeny brané dostatočne do úvahy. „Fondy EÚ subvencovali energeticky intenzívny typ rozvoja a existuje riziko, že sa rovnaká vec zopakuje v období 2007-2013.“

Graf: Počet porúch energetickej infraštruktúry spôsobených prírodnými vplyvmi
Zdroj: ZSE

V súvislosti s extrémnymi výkyvmi počasia sa diskutuje aj o otázke bezpečnosti energetickej infraštruktúry. Povodne v roku 2002 a veterná smršť v lete 2007 zničila vedenia elektrickej energie. Spoločnosť ZSE vo svojom vyjadrení konštatuje: “Štatistika ZSE za uplynulú dekádu v počte výpadkov v dodávke elektrickej energie nepotvrdzuje zvýšený vplyv klimatických zmien na havárie, čiže zníženie kvality a spoľahlivosti dodávky. Nakoľko však rok 2007 priniesol už po pol roku zvýšenie priemerných ukazovateľov, čo bolo zapríčinené klimatickými zmenami, nevylučujeme, že v budúcnosti môže byť pomer extrémneho počasia a spôsobených havárii zaujímavý z mnohých hľadísk. Súčasne  pri priemere 35,000 porúch ročne je počet 2355 porúch z ostatnej mimoriadnej poruchy spôsobenej víchricou  z 22. a 23.6. značný – 6.7% celkového ročného priemeru v priebehu dvoch dní.”

Ďalšie kroky

  • júl 2007: Správa o výsledku konzultácií o Európskom strategickom pláne energetických technológií
  • polovica roku 2007: Oznámenie o nedostatku vody a suchách
  • november 2007: Konečný termín pre zasielanie odpovedí na otázky špecifikované v Zelenej knihe
  • 2008: Oznámenie o dopade klimatických zmien na zdravie ľudí a zvierat

REKLAMA

REKLAMA