Ambiciózne plány s obnoviteľnými zdrojmi a klimatickými zmenami

Európski lídri sa dohodli na právne záväznom cieli, že do roku 2020 budú 20% energetických potrieb pokrývať z obnoviteľných zdrojov. Dohoda je jednou z iniciatív, ktorými sa EÚ snaží znížiť celkové emisie CO2.

Veterná energia
Obnoviteľné zdroje: sú životaschopnou energetickou alternatívou?

Krátka správa

Hlavy štátov a vlád sa na stretnutí v Bruseli, 8.-9. marca 2007, zaviazali „dosiahnuť do roku 2020 minimálne 20% zníženie skleníkových plynov“ v porovnaní s rokom 1990.

Členské krajiny sa tiež zaviazali k tomu, že ak sa „ostatné rozvinuté krajiny“ ako USA „zaviažu k porovnateľnému zníženiu emisií“, Únia zníži vlastné emisie ž o 30%.

Nový cieľ je tak podstatne vyšší, než 8% o ktoré mala EÚ znížiť emisie CO2 do roku 2012 podľa Kjótskeho protokolu. Z toho je jasné, že si budú vyžadovať zásadnú zmenu politiky – už kjótske záväzky má EÚ ako celok problém naplniť.

Environmentálni aktivisti z Greenpeace privítali „rozhodnosť“ EÚ v „najväčšom rozhodnutí tohto druhu od prijatia Kjótskeho protokolu“.

Záväzky EÚ
20% zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020
30% ak sa zaviažu aj iné vyspelé krajiny
20% podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie
10% podiel biopalív (za podmieny vývoja ich druhej generácie)

Summit sa vyhol kolapsu v piatok ráno, keď francúzsky prezident Jacques Chirac akceptoval záväzné ciele využívania obnoviteľných zdrojov energie. Chirac chcel, aby boli záväzné ciele spojené s „nízkouhlíkovými“ zdrojmi energie, čím chcel získať oficiálnu podporu EÚ pre atómovú energetiku.

Musel však ustúpiť pred tlakom Nemecka a Británie, ako aj pred tvrdou opozíciou krajín, ktoré sú proti jadrovej energii, ako Rakúsko.

Aj Slovensko šlo na summit s tým, že záväzné ciele akceptuje len v prípade, ak bude do nich započítaná aj jadrová energia.

27 členských krajín sa nakoniec zhodlo na záveroch, v ktorých sa píše, že EÚ prijala „záväzný cieľ 20% podielu obnoviteľnej energie na celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2020“. Členské štáty sa budú môcť, aké ciele stanovia pre jednotlivé sektory – výrobu elektrickej energie, teplárne a podobne.

Chirac na tlačovej konferencii povedal, že obnoviteľné zdroje budú „len časťou odpovede“ na klimatické zmeny. Ďalej vysvetlil, že „z tohto dôvodu Francúzsko trvalo na položení obnoviteľných zdrojov do širšieho rámca nízkouhlíkových zdrojov energie“.

Nemecká kancelárka Angela Merkel však dala jasne najavo, že Francúzskom navrhované znenie bolo v skutočnosti zamietnuté. Na tlačovej konferencii povedala: „Dosť veľa sme o to bojovali, a je tiež dôležité, že obnoviteľné zdroje energií sú obnoviteľné zdroje energií a nie niečo iné.“

Lídri EÚ sa dohodli aj na 10% minimálnom limite pre biopalivá. Zdôraznili však, že záväzný charakter tohto rozhodnutia „závisí od toho, či bude produkcia udržateľná“ a či bude „druhá generácia biopalív komerčne dostupná.

Opatrné formulovanie je odpoveďou na varovania environmentálnych skupín. Tie poukazujú na to, že rozsiahle pestovanie energetických plodín, ako je olejná palma či cukrová trstina – zvaných prvá generácia biopalív – môže mať škodlivé dopady na životné prostredie.

Rozhodnutie Rady vyzvalo Európsku komisiu aby prišla s formálnym návrhom ako premeniť politický záväzok členských krajín na tvrdú legislatívu.

Hlavnou témou bude teraz spôsob „zdieľania bremena“ – ako bude celkový 20% záväzný cieľ zníženia emisií skleníkových plynov rozdelený medzi jednotlivé členské krajiny, ako ho krajiny rozdelia medzi firmy na svojom území, a ako členské krajiny rozdelia medzi sektory cieľ 20% podielu obnoviteľných zdrojov energií.

Líder Socialistickej skupiny v EP Martin Schultz privítal výsledok summitu. Dohodu o obnoviteľných zdrojoch nazval úspechom pre Európu a dôležitým krokom k zabezpečeniu budúcnosti planéty. Ostatné vlády sveta vyzval, aby nasledovali príklad EÚ.

REKLAMA

REKLAMA