Banány a víza vdýchli život rokovaniam WTO

V piatok sa zdalo, že ďalšie globálne obchodné rokovania skončia bez dohody. Ponuka EÚ a USA, že poskytnú dočasné víza odborníkom z rozvojových krajín, a nedeľná dohoda o obchode s banánmi im však vliali nový život. Zásadné rozdiely však ostávajú.

Decko s bananom
Foto: flickr.com (phitar)

Banánový spor

V nedeľu (27. júla) sa zdalo, že sa globálne obchodné rokovania v Ženeve priblížili k rozhodujúcej dohode. Latinskoamerické krajiny oznámili, že sa s EÚ dohodli v dlhoročnom spore o dovoze banánov.

„Šestnásť rokov trvajúce banánové vojny skončili. Konečne sme nechali za sebou najzložitejší spor v histórii GATT a WTO“, povedal pre Reuters kostarický veľvyslanec pri WTO, Ronald Saborio Soto.

Tento spor bol kľúčovým problémom poľnohospodárskych negociácií. Zabraňoval širšej dohode o obchode s tropickými plodinami a o postupnom rušení preferencií, uplatňovaných Úniou voči niektorým krajinám, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie globálnych rokovaní.

Minister Soto povedal: „V tomto momente sme uzavreli najkontroverznejší problém kola rokovaní z Doha.“ Predstavitelia EÚ sú však opatrnejší a vyhlasujú len: „V otázke banánov sme dosiahli podstatný pokrok.“

Africké, karibské a pacifické krajiny, patriace do skupiny ACP, voči ktorej uplatňuje EÚ preferenčný obchodný režim, dohodu okamžite odmietli ako neakceptovateľnú. Akékoľvek zníženie európskych ciel na dovozy banánov z Latinskej Ameriky totiž pre nich znamená potenciálnu stratu trhu.

Víza pre odborníkov

V záujme dohody ponúkli EÚ a Spojené štáty v piatok aj dočasné pracovné víza pre kvalifikovaných odborníkov z rozvojového sveta. Brusel naznačil, že je ochotný ponúknuť kvótu až 80 000 víz, Washington prisľúbil, že otázku prerokuje s Kongresom. Má ísť najmä o odborníkov z oblasti podnikania, softvérových inžinierov a IT konzultantov. Ponuka bola teda predovšetkým určená Indii, ktorá sa v rokovaniach vo WTO ukazuje ako jeden z najskeptickejších partnerov.

Dohoda zatiaľ neistá

EÚ a USA trvajú na tom, že dohodu treba dosiahnuť do konca júla. Americká predstaviteľka v rokovaniach Susan Schwab obvinila niektoré rýchlo rastúce rozvojové ekonomiky, že sa pokúšajú narušiť starostlivo vyvážený kompromis, dosiahnutý v piatok.

„V piatok sme boli na ceste k úspešnému výsledku… Nebolo to perfektné, no bolo to citlivo vyvážené a malo silnú podporu. Bohužiaľ sa niekoľko rýchlo rastúcich ekonomík rozhodlo, že chcú zrazu zmeniť rovnováhu v prospech jednej, či druhej otázky.“

Rozdelený Tretí svet

Týmito vyhláseniami mierila aj na Čínu. Vyjednávači Pekingu nahnevali ostatných partnerov špeciálnou požiadavkou, aby boli niektoré ich sektory vylúčené z povinnosti znižovať clá.

Ďalším konfliktným bodom medzi rozvojovými krajinami je požiadavka, presadzovaná predovšetkým Indiou, aby mohla naďalej chrániť svojich drobných pestovateľov ryže. Takzvaný „mimoriadny obranný mechanizmus“ jej dáva právo zvýšiť poľnohospodárske clá v prípade, že dovoz vzrastie o 40% nad normálnu úroveň. Dillí požaduje nižšiu hranicu. Paraguaj, Brazília a niektorí ďalší úspešní poľnohospodárski exportéri sú však proti.

Čo získa EÚ?

Komisár Mandelson má na rokovaniach neľahkú úlohu – je nie len pod tlakom globálnych partnerov, ale aj členských krajín. Ako priznal, členovia Únie od neho žiadajú, aby získal od partnerov podstatné ústupky. Írsko, Francúzsko či Maďarsko tvrdia, že navrhované 60% zníženie poľnohospodársky ciel je priveľké vzhľadom na to, čo môže Únia získať v prístupe na nepoľnohospodárske trhy (NAMA).

Mandelson však poukázal na pokrok v rokovaniach o službách, ktoré „tvoria podstatnú časť európskej ekonomiky a sú jednou z našich najpodstatnejších komparatívnych výhod v globálnom obchode“. Negociácie budú pokračovať tento týždeň.

V Ženeve rokuje 35 zástupcov najdôležitejších obchodných aktérov. Ak sa im podarí dosiahnuť dohodu, ešte stále ju bude musieť potvrdiť všetkých 153 členov WTO.

REKLAMA

REKLAMA