Banková reforma: Komisia chce odolnejšie banky

Nové pravidlá o rezervách bánk kopírujú americký systém. Podľa kritikov sú málo ambiciózne.

Európska komisia včera predstavila rozsiahly balík reforiem bankového sektora, ktorým chce posilniť odolnosť bánk a zároveň zvýšiť ich schopnosť poskytovať úvery.

Väčšie rezervy

Exekutíva v prvom rade navrhuje, aby všetky banky, vrátane tých najväčších, udržiavali finančné rezervy na pokrytie strát v krízových situáciách.

Takzvaný štandard „celkovej schopnosti absorbovať straty“ (TLAC) navrhla medzinárodná Rada pre finančnú stabilitu (FSB) ešte v novembri 2014 ako riešenie problému s bankami príliš veľkými na to, aby skrachovali („too-big-to-fail“).

Hlavným cieľom je minimalizovať potrebu využitia verejných zdrojov na záchranu finančných inštitúcií. Podľa štatistík Európskej komisie poskytli členské štáty v rokoch 2008 až 2014 pomoc finančnému sektoru v hodnote takmer 2 bilióny eur (približne 14 % HDP celej EÚ).

Ako v USA

Požiadavka TLAC by sa podľa nového návrhu mala uplatňovať na všetky banky, ktoré pôsobia v Európe.

Ide aj o veľké bankové skupiny z mimo EÚ. Tie by však podľa navrhovaných pravidiel mali disponovať s ešte väčšou kapitálovou rezervou.

Podobné pravidlo pre banky z tretích krajín zaviedli Spojené štáty už v roku 2014. Mnohé európske banky vnímali toto nariadenie ako diskriminačné.

Malé ambície?

„Predložili sme nové návrhy na znižovanie rizík, ktoré vychádzajú z dohodnutých globálnych noriem, pričom zohľadňujú osobitosti európskeho bankového sektora,“ vyhlásil pri predstavení balíka podpredseda Komisie zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov Valdis Dombrovskis.

Upozornil, že kontroverzné návrhy Bazilejského výboru pre bankový dohľad na zvýšenie kapitálových požiadaviek (známe ako Bazilej IV), ktoré kritizujú najmä európske banky, sú ešte v štádiu riešenia a preto ich Komisia do nového balíka nezaradila.

Návrh sa aj preto mnohým zdá málo ambiciózny. „V oblasti znižovania rizík návrh sklamal. Komisia robí iba to, čo musí. Nič viac,“ myslí si europoslanec Markus Ferber (EPP).

Podľa generálneho riaditeľa na nemeckom ministerstve financií Levina Holleho balík v niektorých oblastiach dokonca „nespĺňa ani medzinárodné štandardy“.

Jednoduchší prístup k úverom

Komisia zároveň predložila opatrenia na zvýšenie úverovej kapacity bánk. K financiám by sa mali jednoduchšie dostať najmä malé a stredné podniky.

„Banky zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní hospodárstva a podpore rastu a zamestnanosti,“ povedal Dombrovskis,“ potrebujeme bankové úvery pre firmy, aby mohli investovať aby zostali konkurencieschopné a mohli predávať na väčších trhoch“.

Pomôcť by malo aj zníženie administratívnej záťaže pre menšie a menej zložité banky.

Slovensko v druhom pilieri

Práca pokračuje aj na dobudovaní druhého piliera bankovej únie, tzv. spoločného rezolučného mechanizmu.

Jeho základným nástrojom je spoločný fond na riešenie krízových situácií, do ktorého majú postupne prispievať európske banky. Svoju kapacitu 55 miliárd eur však fond dosiahne až v roku 2024.

Členské štáty sa preto dohodli na vytvorení prechodného úverového mechanizmu, do ktorého prispievajú z verejných peňazí.

Dohodu o príspevku včera schválila aj slovenská vláda. Poskytnuté peniaze budú slúžiť výlučne na podporu slovenských bánk, ktoré sa dostanú do ťažkostí.

„Počiatočný záväzok vo výške 110 miliónov eur sa bude postupne znižovať úmerne k výške príspevkov slovenských bánk do spoločného fondu pre riešenie krízových situácií,“  vysvetlilo v stanovisku slovenské ministerstvo financií.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA