Banky hromadne znížili úrokové sadzby

Európou sa prehnala vlna znižovania úrokových sadzieb. Banky tak reagujú na negatívny vývoj ekonomík svojich krajín. Lídri EÚ sa dovolávajú reformy kapitalizmu.

Európske banky reagujú na pokles dopytu, obmedzenie investovania, zvyšovanie nezamestnanosti a útlm ekonomík a hromadne znížili úrokové sadzby. V prípade Anglickej banky sa miera poklesom o 1,5 percentuálneho bodu na 3 % dostala na najnižšiu úroveň od roku 1955. Krátko po Veľkej Británii podobne reagovalo aj Švajčiarsko avšak nie v takej drastickej miere – o pol percentuálneho bodu na 2%. Vlna znižovania zasiahla aj Českú národnú banku.

Nepriaznivý vývoj znepokojil aj predstaviteľov Európskej centrálnej banky, ktorá nakoniec tiež rozhodla, že úroková miera bude nižšia o pol percentuálneho bodu – 3,25 %. Prezident ECB Jean-Claude Trichet podľa Financial Times tvrdí, že znižovať sa bude aj v decembri.  

Ďalšie kroky na zmiernenie dôsledkov finančnej krízy sa banky rozhodli podniknúť aj kvôli prognóze Medzinárodného menového fondu, ktorý bohaté ekonomiky upozornil, že celkový rast bude oscilovať oveľa bližšie k nule ako pôvodne predpokladali (minulý mesiac predpovedali 0,5-percentný rast, podľa najnovšej správy pôjde o 0,3-percentný rast).

Lídri EÚ sa dovolávajú reformy kapitalizmu

Reakcie bánk sú zároveň odrazom intenzívnych debát o krokoch na zmiernenie dôsledkov ekonomickej krízy o ktorých sa bude rokovať na svetovom summite vo Washingtone 15. novembra. Lídri EÚ však od svetových mocností očakávajú tvorbu nového druhu kapitalizmu, no sami sa na jednotnom pláne nevedia dohodnúť.

Na utorkovom stretnutí Ecofin-u viaceré štáty odmietli francúzsky návrh a nevyhovuje im ani balík riešení, ktoré skoncipovala Veľká Británia a Holandsko. Všetky tri dokumenty sú síce zhodné v základných pricípoch, avšak odlišujú sa v spôsoboch ako ich uplatniť v praxi.  

Rovnako chcú postupovať napríklad v rozšírení a posilnení Medzinárodného menového fondu, reforme riskantnej korparátnej kultúry či úprave pravidiel pre ratingové agentúry. Avšak každý z návrhov sa rozdielne pozerá na reguláciu národného trhu. Anglický hovorí, aby sa nové opatrenia aplikovali na národnej úrovni avšak pod medzinárodným dohľadom. Holandsko chce precízny dohľad EÚ nad každým členom. Problematická je aj otázka regulácie finančných inštitúcií. Kým Anglicko tvrdí, že na všetky peňažné ústavy treba dozerať, Francúzko navrhuje, aby sa kontrolovali len tie, ktoré majú najväčší vplyv.

Podobná situácia a debaty ako v Európe nastali aj v Ázii, USA a Austrálii po tom, čo jednotlivých štátom IMF odporučil, aby navýšili verejnú spotrebu a znížili dane.

REKLAMA

REKLAMA