Berlínu sa nechce platiť za Junckerov investičný plán

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker chce zdvojnásobiť množstvo prostriedkov v investičnom pláne EÚ. Nemecku sa však viac platiť nechce.

Zdvojnásobenie prostriedkov v tzv. Junckerovom pláne bolo jedným z pilierov politiky boja proti nezamestnanosti, ktorú predseda Komisie predstavil v septembrovom prejave o stave EÚ. „Investície znamenajú pracovné miesta.“

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) bol vytvorený v roku 2015 a má financovať projekty v oblasti energetiky, digitálnej ekonomiky a výskumu. Cieľová hodnota fondu je 315 miliárd eur, tú chce Juncker zvýšiť na 630 miliárd eur.

Junckerove nadšenie však nezdieľajú v Berlíne. Zástupca nemeckého ministra financií Jens Spahn (CDU), ktorý je zodpovedný za nemecký rozpočet, na otázku nemeckého poslanca za Zelených Manuela Sarrazina odpovedal, že navýšenie už dohodnutej sumy nie je potrebné.

Sarrazin, ktorý je hovorcom nemeckých Zelených pre európske záležitosti, chcel tiež poznať pozíciu nemeckej vlády k Junckerovmu návrhu predĺžiť fungovanie investičného plánu z troch na maximálne šesť rokov. O predĺžení budú rozhodovať lídri EÚ na summite v decembri.

Podľa Spahna bude musieť akémukoľvek rozhodnutiu o predĺžení fungovania fondu po roku 2018 predchádzať jeho „zásadné vyhodnotenie“.

Podľa štatistík Európskej investičnej banky fond financoval, do júna tohto roku, projekty vo výške asi 105 miliárd eur. Výber projektov bol však kritizovaný, keďže z neho benefitovalo najmä 15 bohatších členských štátov. Európska komisia navrhla zmeny, ktorými chce distribúciu peňazí upraviť.

Na Slovensku je do investičného plánu v súčasnosti zaradený projekt Eastring, v hodnote 2,06 miliardy EUR. Ide o budovanie plynového prepojenia medzi Veľkými Kapušanmi na slovensko-ukrajinskej hranici, s tranzitnou sieťou medzi Ukrajinou a Maďarskom, Rumunskom a Bulharskom. Realizácia má začať v roku 2020.

 

315 miliárd eur v súčasnom fonde je financovaných najmä zo súkromných zdrojov. Len malú čiastku – 21 miliárd – tvoria garancie z rozpočtu EÚ (16 miliárd EUR) a kapitál upísaný Európskou investičnou bankou (5 miliárd).

Podľa Spahna, navýšenie fondu z príspevkov členských krajín nie je nevyhnutné. Poslanec Sarrazin však tvrdí, že Nemecko by malo naplniť svoju úlohu „hospodársky najsilnejšieho partnera v EÚ“ a poskytnúť dodatočné financovanie.

REKLAMA

REKLAMA