Biopalivá

Európska únia presadzuje využívanie biopalív ako energetického zdroja pre dopravu. Stanovila si cieľ zvýšiť využívanie biopalív v spotrebe energie na 5,75% do roku 2010. viacero technologických aj iných bariér však môže zabrániť jeho dosiahnutiu.

 

Pozadie

Na biopalivá pre dopravu môže byť premenené široké spektrum látok rastlinného i živočíšneho pôvodu – cukrová trstina, cukrová repa, kukurica, slama, drevo, aj zvyšky rastlinnej a živočíšnej výroby. Všeobecné informácie o biopalivách poskytuje stránka Wikipédie, prípadne brožúra Fakty o biodieseli a bioetanole (v anglickom jazyku), ktorú vydalo britské ministerstvo životného prostredia.

Vo všeobecnosti sa rozlišujú biopalivá prvej generácie (vyrábané z rastlín ako cukrová trstina alebo repa) a biopalivá druhej generácie (vyrábané z lignocelulózy, resp. „drevnatých“ zdrojov, či prostredníctvom nových technológií premeny biomasy na tekuté palivo (BTL – biomass-to-liquid)).

Dvoma najdôležitejšími biopalivami prvej generácie sú bioetanol a biodiesel. Hlavnými producentmi bioetanolu súBrazília a USA, EÚ je najväčším producentom biodieselu. V Únii využívajú najväčší podiel biopalív v doprave Nemecko, Francúzsko, ŠvédskoŠpanielsko.

Výhodou využívania biopalív sú relatívne nižšie emisie skleníkových plynov a fakt, že na rozdiel od ropy či zemného plynu sú to obnoviteľné, lokálne dostupné, zdroje. Domáca produkcia biopalív môže pomôcť európskym farmárom po reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky, vytvoriť nové možnosti zamestnania a príjmu.

Biopalivá patria medzi tri alternatívne palivové zdroje navrhnuté Komisiou v oznámení z roku 2001. Ďalšími dvoma sú zemný plyn a vodík.

Vývoj v EÚ

V roku 2001 začala Komisia zvažovať využívanie biopalív pre dopravu. V oznámení o alternatívnych palivách pre cestnú dopravu ich spolu so zemným plynom a vodíkom identifikovala ako možnú budúcu alternatívu k rope a jej derivátom.

V roku 2003 prijala EÚ Smernicu 2003/30 EC o podpore využívania biopalív. „Smernica o biopalivách“ žiada od členských krajín, aby si určili indikatívne ciele pre minimálny podiel biopalív, ktorý bude uvedený na trh. Cieľové podiely boli nakoniec stanovené na 2% v 2005 a 5,75% v 2010.

Nakoľko sú biopalivá stále drahšie než tradičné palivá vyrábané z ropy, EÚ umožnila členským krajinám uplatniť pri nich čiastočné alebo úplné vyňatie z dane (Smernica 2003/96).

Smernica o biopalivách od členských krajín žiada, aby každoročne podávali správu o tom, aké opatrenia boli prijaté na podporu rozšírenia ich využitia, a aké ciele sa podarilo dosiahnuť. Od roku 2006 bude Komisia každé dva roky hodnotiť dosiahnutý pokrok a ak to bude nutné, predstaví nové iniciatívy, alebo revíziu politiky.

V roku 2005 sa ukázalo, že bez ďalších opatrení EÚ nesplní cieľ 2% podielu biopalív na trhu, a nemá šancu splniť ani cieľ v 2010. vo svetle rastúcich cien ropy a stále intenzívnejšej debaty o energetickej bezpečnosti predstavila Komisia v decembri 2005 „Akčný plán pre biomasu“. Vo februári 2006 nasledovalo nové oznámenie „Stratégia EÚ pre biopalivá“, čo pripravilo pôdu pre revíziu smernice o biopalivách ku koncu roku 2006. Tá môže obsahovať už záväzné ciele namiesto indikatívnych stanovených v 2003.

Rada pre poľnohospodárstvo usporiadala 20. februára 2006 prvú debatu o stratégii pre biopalivá a akčný plán EÚ pre biomasu. ministri neboli jednotní v otázkach ako výška dovozu z nečlenských krajín EÚ v pomere k domácej produkcii, či systémy podpory energetických plodín v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré zatiaľ nové členské krajiny nemôžu využívať.

Otázky

Výroba biopalív pre dopravu musí čeliť niekoľkým výzvam:

  • Energetická rovnováha

Okolo výroby biopalív prebieha intenzívna debata o energetickej rovnováhe. Ide o množstvo energie potrebnej na celý cyklus produkcie biopalív (teda – od vypestovania rastlín až po ich konečné spracovanie na palivo) ku množstvu energie, ktorú vytvoria. Podľa štúdie Pimentela a Patzeka je na výrobu bioetanolu potrebné väčšie množstvo energie, než sa získa jeho spracovaním. Iné štúdie (napr. Ministerstva poľnohospodárstva USA) naznačujú, že energetická rovnováha je pozitívna. Prehľad debaty o energetickej rovnováhe biopalív nájdete v anglickom jazyku na tejto linke.

  • Potenciál redukcie klimatických zmien

Biopalivá sú v princípe „uhlíkovo neutrálne“ – pri ich použití sa uvoľní len toľko oxidu uhličitého, koľko sa absorbovalo počas rastu rastlín, z ktorých sa biopalivá vyrábajú. Nahradenie fosílnych palív biopalivami preto pomôže v boji proti klimatickým zmenám.

Niektoré štúdie však s takýmto záverom nesúhlasia. Mark Delucchi (december 2003) tvrdí, že využitie biopalív môže v skutočnosti zvýšiť emisie skleníkových plynov, nakoľko pôda lesov, mokradí či iných prírodných ekosystémov bude premieňaná na plantáže kukurice, cukrovej trstiny alebo sóje. V rozvojových krajinách môže byť ničený tropický prales aby uvoľnil miesto vývozným plodinám na výrobu biopalív, čo môže mať negatívne dopady na produkciu skleníkových plynov.

  • Využitie pôdy

V prípade rozšírenia využívania biopalív budú plodiny pre ich výrobu konkurovať potravinám a plodinám pre poľnohospodárske zvieratá a môžu ich vytláčať z pôdy. Pre rozvojové krajiny to môže znamenať ďalšie zníženie produkcie potravín, potravinovú závislosť, prípadne hrozbu hladomoru. Podľa štúdie EEA by si dosiahnutie cieľa 5,75% podielu biopalív na celkovom množstve palív vyžadovalo pestovanie príslušných plodín na 4-13% celej poľnohospodárskej pôdy v EÚ.

  • Životné prostredie

Biopalivá môžu priniesť niekoľko environmentálnych benefitov, ako je zníženie znečistenia vzduchu či množstva odpadu. Na druhej strane rastie riziko intenzívnejšieho využívania hnojív a pesticídov pre energetické plodiny, riziko zníženia biodiverzity a zhoršenia kvality pôdy. Produkcia energetických plodín pre export môže v rozvojových krajinách viesť k ďalšiemu zániku pôvodných ekosystémov, najmä lesov.

  • Náklady biopalív

Biopalivá sú stále drahšie než tradičné fosílne palivá. Ich konkurencieschopnosť na trhu preto môžu podporiť len daňové výnimky. Druhá generácia biopalív bude pravdepodobne lacnejšia, na jej rozvoj však stále treba investície. Produkcia biopalív je lacnejšia v niektorých krajinách so špecifickými podmienkami, napríklad v Brazílii (kde sa bioetanol vyrába z tradične pestovanej cukrovej trstiny).

Pozície

COPA-COGECA:

  • zvýšenie podielu biodieselu zamiešavaného do normálnej nafty z 5% na 10% do 2010
  • dovozné kvóty a riadenie dovozu etanolu na úrovni EÚ
  • zvýšenie úrovne pomoci a maximálna garantovaná výmera z podpornej schémy energetických rastlín

WWF

  • povinná, právne záväzná environmentálna certifikácia dovážaných a domácich produktov
  • pomoc rozvojovým krajinám prostredníctvom balíkov biopalivovej pomoci
  • podpora druhej generácie biopalív
  • biopalivá by sa nemali započítavať do dobrovoľných záväzkov výrobcov áut na zníženie spotreby motorov

EEB

  • povinný systém certifikácie environmentálne vhodnej výroby
  • vytvorenie fóra aktérov, ktoré by poskytovalo rady v oblasti environmentálnej udržateľnosti využívania biopalív

Ďalšie kroky

  • koniec 2006: revízia smernice o biopalivách
  • koniec 2006: revízia smernice o kvalite pohonných látok, ktorá by umožnila intenzívnejšien miešanie biopalív s benzínom a naftou

REKLAMA

REKLAMA