Briti získali výnimku z hospodárskeho riadenia

Britský premiér David Cameron na svojom premiérovom európskom summite pre svoju krajinu zabezpečil výnimku v rámci posilnenej hospodárskej integrácie.

Európski lídri sa na včerajšom summite Európskej rady dohodli na prísnejšej kontrole a koordinácii národných rozpočtových politík. Ku konečnej dohode o sankciách za prešľapy v dlhu a deficite však nedôjde skôr ako špeciálna pracovná skupina stáleho predsedu Rady Hermana Van Rompuya nezverejní svoju právu o možných postihoch.

Cameron po summite vyhlásil, že zabezpečil, aby žiadne zmeny dohodnuté na summite nemali vplyv na hospodársku suverenitu Londýna. "Britské výnimky sú zabezpečené," uviedol nový britský priemiér. Základnou požiadavkou Britov však je, aby si eurozóna vyriešila svoje problémy. Okrem toho zdôraznil, že Veľká Británia bude svoj rozpočet najprv predkladať vo Westministri a až potom v Bruseli, čím vylúčil pristúpenie na návrh Komisie, aby národné rozpočty najprv kontrolovali na úrovni EÚ.

Lídri čakajú na správu špeciálnej skupiny

Špeciálna pracovná skupina stáleho predsedu Rady skúma, či zablokovanie uerópskych fondov je vhodnou formou trestu za porušovanie pravidiel. Francúzsko-nemecký návrh odoberať hlasovacie práva narazil na chladnú odozvu zo strany ostatných členských štátov.

Viacerí diplomati pred summitom vyslovili obavy, že uvaľovanie sankcií krajinám, ktoré sa už aj tak topia v problémoch, môže ešte viac zvýrazniť ich ekonomické problémy (EurActiv 17/06/2010).

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v Bruseli navrhol, aby prísnejšie postihy platili pre krajiny eurozóny a štáty ako Veľká Británia či Dánsko, ktoré sa dobrovoľne rozhodli euro neprijať, by mali byť pokutované miernejšie. To by britskému lídrovi mohlo vyhovovať.

Sarkozy okrem toho zdôraznil, že hospodárske rozhodnutia na úrovni EÚ nie sú "federálnymi" a že v praxi platí systém jednomyseľného rozhodovania hláv štátov a vlád. Francúzska pozícia sa však v tomto líši od nemeckej, ktorá presadzuje hospodárske riadenie vzťahujúce sa na všetky členské štáty.

Pozície:

Herman Van Rompuy, stály predseda Rady varoval pred deliacou čiarou medzi eurozónou a ostatnými členskými štátmi. "Eurozóna sa bude na osobitných summitoch stretávať len v prípade potreby a pod mojím vedením, tak ako sa to už stalo v marci a máji." Okrem toho dodal, že európske hospodárske riadenie musí byť v súlade s rolami inštitúcií, ktoré sú stanovené v Lisabonskej zmluve.

José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie poukázal najmä na veľmi plodnú prácu, ktorú vykonáva špeciálna pracovná skupina pod vedením stáleho predsedu Rady. "Dnes sme sa v podstate dohodli na niektorých z najdôležitejších nesmerovaní hospodárskeho riadenia v Európe. Už dávnejšie som ohlásil, že Komisia je pripravená vypracovať dôkladné návrhy do konca júna a ďalšie do septembra. Je dôsležité ukončiť tento proces, čo najrýchlejšie, aby sme mohli začať fungovať podľa nového nastavenia už od začiatku budúceho roku."

David Cameron, britský premiér, uvítal mieru odhodlania členských krajín prekonať svoje fiškálne deficity. Pokiaľ ide o vzťah Británie voči eurozóne Cameron vyhlásil, že v záujme Spojeného kráľovstva nie je mať slabú spoločnú menu. Na poznámku, že 40 % britského obchodu je s krajinam eurozóny reagoval tým, že Británia podporuje silné a úspešné euro, no rýchlo dodal, že len po určitú hranicu.

Nicolas Sarkozy, francúzsky prezident, uviedol, že pri tvorbe konceptu hospodárskeho riadenia, ktoré si vyžaduje lepšiu koordináciu stratégií pre rast a konkurencieschopnosť, vrátane opatrení zameraných na vzdelávanie, sú ešte len na začiatku. Na otázku, či Európsky parlament a Európska komisia nie sú pri koncipovaní plán zatlačení do úzadia Sarkozy odpovedal: "Je mi ľúto, ale pán Barroso nerozhoduje o konkurencieschopnosti rôznych členských štátov Európskeho spoločenstva. Komisia nemôže prijímať rozhodnutia za členské štáty v oblasti hospodárskych politík, ktoré musí prijať každý z nás."

Guy Verhofstadt, líder liberálnej skupiny poslancov v Európskom parlamente (ALDE) charakterizoval závery Európskej rady ako "zmarenú šancu na vytvorenie ambicióznej ďalekosiahlej reformy európskeho hospodárskeho riadenia a stratégie pre konkurencieschopnosť. Obvinil lídrov, že sa uspokojujú s polovičnými opatreniami.

"Členské štáty sa nedokázali poučiť z nedávnej minulosti a opakujú rovnaké chyby ako pri Lisabonskej stratégii, od ktorej sa veľa očakávalo, no nič sa nepresadzovalo. Rada nepochopila odkaz Parlamentu, ktorý sa zjednotil v rámci rezolúcie ku hospodárskemu riadeniu a stratégie Európa 2020. Európsky parlament zdôraznil potrebu využívať viac komunitárnu ako medzivládnu metódu a prísnejšieho vymáhania napĺňania pravidiel miesto otvorenej koordinácie a vzájomnej kontroly, čo sa už pri Lisabonskej stratégii ukázalo ako nefunkčné."

Poul Nyrup Rasmussen, líder európskych socialistov (PES) tvrdí, že konzervatívna väčšina v Európskej rade prijala zlý prístup zameraný len na úspory v snahe obmedziť vplyv krízy. Obvinil francúzskeho prezidenta a nemeckú kancelárku o slepého ignorovania situácie, v ktorej sú bežní ľudia.

"Už zas to kancelárka Merkelová a prezident Sarkozy poplietli. Dnešná Rada mala byť o konkrétnych plánoch pre hospodársku koordináciu, ktorá by znovuobjavila európsku solidaritu. Miesto toho tu máme "macho" politiku vo forme trestov. To, čo Európa skutočne potrebuje je konsolidácia rozpočtov s politikami zameranými na podporu rastu a zamestnanosti."

Rasmussen vyzval ku koordinovanej hospodárskej politike, ktorá rozoznáva, že EÚ je jednotou obchodnou oblasťou a hospodárskou úniou a nie rôznorodou zbierkou vzájomne súťažiacich členských štátov.

Ďalšie kroky:

  • Október 2010: Špeciálna pracovná skupina zverejní svoju správu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA