Brusel chce kontrolovať rozpočty od budúceho roku

Po schválení bezprecedentného stabilizačného mechanizmu s objemom 500 miliárd eur, Európska komisia navrhla nový súbor pravidiel, ktoré by mali sprísniť fiškálne a ekonomické politiky v bloku a zároveň zabrániť krízam v budúcnosti.

Významnou súčasťou plánu je návrh na to, aby členské štáty vzájomne kontrolovali svoje rozpočty pred tým, ako ich príjmu na národnej úrovni. Pokiaľ tento systém schvália európski lídri na júnovom summite, bol by platný od roku 2011 a znamenal by užší hospodársky dohľad v rámci bloku.

„Aby sme si rozumeli. Nemôžeme mať menovú úniu bez toho, aby sme mali hospodársku úniu,“ zdôraznil predseda Komisie José Manuel Barroso. „Členské štáty by mali nabrať odvahu a povedať, či chcú túto hospodársku úniu alebo nie. Ak nie, bude lepšie zabudnúť aj na menovú úniu,“ dodal.

Kontrola

Dohľad bude prebiehať vždy v prvej polovici roka, ktorý Komisia pomenovala „európsky semester“, kedy vlády postupne pripravujú svoje národné rozpočty a programy hospodárskej reformy. „V prípade jasných nezrovnalostí v rozpočtových plánoch na nadchádzajúci rok, budeme odporúčať ich revíziu,“ informuje Komisia.

„Koordinácia fiškálnej politiky sa musí uskutočniť v predstihu, aby sme zaistili konzistentnosť s európskymi cieľmi a aby neohrozovali stabilitu iných členských štátov,“ vysvetlil komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn.

Systém sa bude vzťahovať na všetky členské štáty, no dohľad nad krajinami s eurom bude oveľa prísnejší. V prípade eurozóny by takýto mechanizmus mohol slúžiť ako systém skorého upozornenia na to, že môžu porušiť Pakt stability a rastu, ktorý stanovuje limit pre rozpočtový deficit na úrovni 3 % HDP a verejný dlh na úrovni 60 % HDP.

Podľa zástupcov Únie by nemalo dôjsť k narušeniu národnej suverenity, práve naopak, ide o príležitosť nechať preskúmať predpoklady na ktorých sú návrhy rozpočtu založené  (či už na hospodárskom raste, inflácii alebo úrokových sadzbách).

Okrem toho podľa Barrosa systém umožní národným parlamentom dôkladnejšie a z viacerých zorných uhlov kontrolovať rozpočet krajiny. „To, čo robíme, je odovzdávanie viac informácií parlamentom a teda im dávame viac moci,“ vysvetlil.

Vplyvom roky trvajúceho gréckeho zavádzania pri hlásení makroekonomických štatistík, Komisia tvrdí, že nevyhnutnou podmienkou bude posilnenie mandátu Eurostatu pri audite národných údajov- „Je dôležité rýchlo uviesť tento návrh do platnosti, keďže skvalitní hlásenie stavu verejných financií.“

Riešenie makroekonomických nerovností

Komisia plánuje prehĺbiť a rozšíriť rozpočtový dohľad aj nad makroekonomické politiky, pričom varovala, že nerovnosti môžu mať postupom času nesmierne dôsledky. Tento návrh však s veľkou pravdepodobnosťou narazí na odpor Nemecka. Kancelárka Angela Merkelová už v minulosti upozornila, že takýto postup by spravil z fiškálneho dohľadu zbytočne politickú záležitosť.

Podľa plánov Komisie hodnotenia dlhodobých národných programov hospodárskej reformy by mali byť synchronizované s kontrolou rozpočtovej disciplíny. Budú sa zameriavať na makroekonomické indikátory ako produktivita, jednotkové pracovné náklady, zamestnanosť, verejný dlh a zadlženosť súkromného sektora, aby skoro dokázali odhaliť hrozbu priveľkého zadlženia.

Makroekonomickú nerovnováhu bude riešiť viacročná hospodárska stratégia Európa 2020. Krajiny s eurom a teda aj Slovensko budú podliehať dôkladnejšiemu štrukturálnemu dohľadu využitím článku 136 Lisabonskej zmluvy, ktorý hovorí, že Rada ministrov zastupujúca všetkých 27 členských štátov môže prijať opatrenia týkajúce sa krajín eurozóny „na posilnenie koordinácie a dohľadu nad ich rozpočtovou disciplínou“ a „na vypracovanie usmernení pre hospodársku politiku pre tieto štáty“.              

Sankcie a odmeny

Aby Európska komisia dokázala svoj prísny postoj, je rozhodnutá v prípade opakovaného porušovania disciplíny, zamedziť hriešnikom prístup k 50-miliardovému balíku regionálnej pomoci. Druhou možnosťou je, že štáty, ktoré v čase hospodárskeho rozkvetu nepostupujú efektívne pri dosahovaní svojich strednodobých cieľov, by museli skladať depozit s úrokom.

Na druhej strane krajiny, ktoré si v čase hospodárskeho rastu vytvárajú nadbytky, budú môcť viac míňať bez toho, aby čelili konaniu pre nadmerný deficit.

Pozície:

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v spoločnom liste odporúčali prísnejšie monitorovanie dlhov a rozšíreniu dohľadu aj na štrukturálne záležitosti a konkurencieschopnosť a nielen na nadmerné deficity ako je tomu v súčasnosti. Nemecko sa dlhodobo snaží presadiť, aby sa za nedisciplinovanosť trestalo zastavením čerpania regionálnej pomoci. Francúzsko však v tomto prípade nemá až také pevné stanovisko, lebo tiež nepatrí k príkladne hospodáriacim štátom EÚ.

Merkelová je navyše naklonená radikálnym reformám – vytvoreniu Európskeho menového fondu a uvaľovaniu sankcií na nedisciplinovaných členov eurozóny – napríklad obmedzením hlasovacích práv v rámci Rady. To by však vyžadovalo zmenu zmlúv, pričom Francúzi preferujú priamočiarejšie reformy zamerané na doplnenie Paktu stability a rastu.

Strana európskych socialistov Komisiu varovala, že zameranie sa na šetrenie môže uškodiť hospodárskej obnove. Podľa lídra socialistov Poula Nyrupa Rasmussena Komisia riskuje, že obnovu EÚ nakazí vírusom trestania. Kritizujú okrem toho aj to, že sa Komisia nezmienila o potrebe nových daňových zdrojov, ktorými sa bojovalo proti špekulantom a nenavrhla ani nové zdroje pre európsky rozpočet – či už spoločné eurodlhopisy alebo zdaňovanie emisií.

Podľa liberálov je návrh Komisie kľúčovým k zamedzeniu budúcich kríz, no pochybujú, či sú členské štáty odhodlané ku kolektívnej odpovedi na krízu. „Najväčšou otázkou zostáva, či sa členské štáty poučili,“ tvrdí líder liberálov Guy Verhofstadt a varoval pred národnými tendenciami konať izolovanie. Navrhujú tri kroky, ako dosiahnuť väčšiu fiškálnu stabilitu a koherenciu v rámci eurozóny ako celku. „V prvom rade potrebujeme permanentný mechanizmus, ktorý zakorení finančnú stabilitu v jednej línii s Európskym menovým fondom, ktorý by zaisťoval solidaritu, no zároveň aj disciplínu, čo Pakt stability a rastu nedokázal. Druhým krokom je jasná potreba vytvoriť v Únii skutočný hospodársky pilier, ktorý doplní menový, keďže 27 národných fiškálnych politík neprispieva k stabilnej mene a udržateľnej ekonomike. Tretím krokom je oživenie európskeho jednotného trhu, a jeho dokončenie podľa návrhov Maria Montiho, pričom sa musí brať do úvahy užšia vzájomná vnútorná závislosť, výzvy globalizácie a rýchly rozvoj digitálne agendy.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA