Brusel už vníma globalizáciu kritickejšie

Európska komisia je tradične silným podporovateľom voľného obchodu a ekonomickej globalizácie. Teraz priznáva, že prináša aj sociálne problémy.

„Prínosy globalizácie by mali byť spravodlivejšie rozdelené“, povedal podpredseda komisie Jyrki Katainen. Fínsky komisár je považovaný za silného zástancu ekonomického liberalizmu. Jeho slová naznačujú posun v názoroch európskych politických špičiek na „globalizáciu“.

Zmenu v postoji k voľnému pohybu tovarov a kapitálu naznačuje aj reflexný dokument Komisie o využití globalizácie, predstavený v stredu.

„Ak nebudú naďalej podnikané aktívne kroky, existuje riziko, že globalizácie posilní vplyvy technologického pokroku a súčasnej hospodárskej krízy, a prispeje k ďalšiemu rozšíreniu nerovností a sociálnej polarizácii.“

Na rastúcu sociálnu nespokojnosť s vplyvmi globalizácie poukázali silné protesty proti TTIP, odpor voči podpisu obchodnej a investičnej zmluvy s Kanadou, aj volebné úspechy populistických politikov.

Hoci Komisia začína pristupovať ku globalizácii kritickejšie, nesúhlasí s riešeniami populistov. „Protekcionizmus neposkytuje žiadnu ochranu. No izolacionizmus poskytne izoláciu. A ten, kto je izolovaný, zaostane“, vyhlásil prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans.

To ale neznamená, že globalizácia neprináša problémy, ktoré treba riešiť.

„Za posledné desaťročie reálne príjmy domácností strednej triedy v EÚ a iných vyspelých ekonomikách väčšinou stagnovali, aj keď ekonomika ako taká rástla“, píše sa v dokumente Komisie.

V súčasnosti prechádza eurozóna, po rokoch problémov, hospodárskym oživením. Minulý rok jej kombinované HDP prekročil úroveň pred krízou (10 biliónov eur).

Ekonomická globalizácia a disruptívny vplyv technológií prispeli k strate pracovných miest, a rastu prekérnych kontraktov. Najbohatší ľudia však svoj majetok zvýšili: jedno percento najbohatšej populácie EÚ teraz vlastní 27 percent celkového bohatstva.

Komisia: tradičný obhajca globalizácie

Až donedávna bola Európska komisia silným obhajcom prínosov globalizácie.

Jej bývalý predseda Jose Manuel Barroso priznal, že „strach“ z globalizácie je niekedy legitímny, keďže na jej prínosoch nemajú všetci rovnaký podiel. Zároveň ale zdôraznil, že jej úspech je „úžasný“.

Všetko, čo je potrebné, sú malé korekcie, ktoré by zmiernili negatívne vplyvy na menej konkurencieschopné sektory.

V roku 2006 navrhla Komisia vytvorenie globalizačného fondu, ktorý mal podporiť prepustených zamestnancov firiem, ktoré zavreli výrobu, alebo ju presunuli mimo EÚ.

návrhu na vytvorenie fondu hovorila o „neobjektívnom vnímaní globalizácie“. Odvolávala sa pritom na „viaceré štúdie medzinárodných inštitúcií“.

„Existuje vážna asymetria medzi celkovými prínosmi otvorenosti, ktoré sú difúzne, a často sa prejavia až po dlhšom čase, a jej negatívnymi vplyvmi, ktoré sú viac viditeľné, okamžité a koncentrované na konkrétne osoby či oblasti.“

Globalizačný fond dostal v tomto finančnom období ročný rozpočet 150 miliónov eur – čo je relatívne skromná suma.

Zmena postoja

Skutočnosť však ukazuje, že problém nie je v „neobjektívnom vnímaní“.

Následky, pred ktorými varovali kritici globalizácie na protestoch od Seatlu v roku 2000, po minuloročné demonštrácie proti TTIP a CETA, sa stávajú realitou.

„Takmer všetko, pred čím nás varovali protestujúci v Seatli, sa splnilo. Mnoho z toho v priamom dôsledku krokov WTO (Svetovej obchodnej organizácie) v roku 2000“, píše v roku 2014 Noah Smith pre The Atlantic.

„Najväčšie prínosy globalizácie smerovali k malej, stále bohatšej elite v priemyselnom svete, a rastúcej strednej triede v Ázii, zatiaľ čo strácajú najmä ľudia s nižším príjmom v rozvinutých krajinách“, tvrdí ekonóm Branko Milanovic, ktorý sa zaoberá otázkou nerovností.

Kritickejšie názory voči globalizácii a jej schopnosti distribuovať bohatstvo sa objavujú aj u globálnej elity.

Podľa štúdie konzultačnej firmy PwC predstavenej v januári na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, až 44 percent výkonných manažérov spoločností si myslí, že globalizácia nedokázala zmenšiť rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

V inej štúdii Svetové ekonomické fórum poukazuje na pokles mediánu príjmov o priemerne 2,4 percenta v 50 krajinách, na asi 2 500 dolárov na domácnosť.

„Toto je hlavnou príčinou verejnej nespokojnosti“ hovorí Gemma Corrigan, výskumníčka Fóra.

Francúzsky politológ: Nás trápi sociálny dumping, vás nízke platy

Rastie tlak verejnosti

Začnú po takmer dvoch desaťročiach od protestov v Seatli politici skutočne konať?, pýtal sa EURACTIV.com Boba Moritza z PwC.

Moritz verí, že áno, pretože už „načúvajú“ obavám voličov. Aj vďaka sociálnym médiám je informovanosť o problémoch väčšia, než „kedykoľvek predtým“.

Riešenie však nepríde rýchlo, pretože problém nie je úplne diagnostikovaný, a riešenia musia prebiehať na viacerých úrovniach.

„Súhlasím s tým, že vo všeobecnosti boli aktéri pomalí v pochopení následkov štvrtej priemyselnej revolúcie, no nesúhlasím s tým, že je príliš neskoro“, tvrdí Timmermans, ktorý vidí hlavnú príčinu nerovností v disruptívnom vplyve technológií.

„Ako EÚ sme v dobrej pozícii riešiť problém spoločne“, tvrdí. Navrhuje revidovať „spoločenskú zmluvu“ tak, aby sa vlády – od miestnej úrovne po európsku – snažili o „spravodlivú redistribúciu“.

Napriek tomu však viacerí experti a medzinárodné inštitúcie upozorňujú, že potrebné riešenia netreba očakávať tak skoro.

Člen riadiaceho výboru Svetového ekonomického fóra Richard Samas v januári poukázal na nedostatok „praktického konsenzu“ medzi rozhodovateľmi a podnikateľskými lídrami v otázke, ako vytvoriť väčšie množstvo kvalitných pracovných miest.

„Medzi pozorovanými faktami a navrhnutými závermi je kognitívna nespojitosť“, hovorí výkonný riaditeľ Medzinárodnej organizácie práce Guy Ryder, a žiada „paradigmatickú zmenu“.

Populizmus porazia ambiciózne sociálne programy

Stačí lepšia komunikácia?

Niektorí európski lídri stále veria, že globalizácie potrebuje len lepšie PR.

„Kontroverzie okolo CETA ukázali, že našou prvou prioritou je dať ľuďom úprimné a presvedčivé informácie o skutočných vplyvoch slobodného obchodu“, tvrdil stály predseda Rady Donald Tusk v októbri, po summite EÚ – Kanada.

„Mali by sme byť schopní presvedčiť občanov, že voľný obchod je v ich záujme, a nie je v záujme veľkých firiem a korporácií.“

Reflexný dokument Komisie navrhuje niektoré riešenia: vytváranie odolnejších spoločností v Európe, a posilnenie nástrojov, ktorými vieme čeliť neférovým obchodným praktikám zo zahraničia.

Podľa harvardského ekonóma Dani Rodrika, riešenie nájdeme len v prípade, ak verejné inštitúcie vyriešia trilemu svetovej ekonomiky: ak chceme viac globalizácie, musíme sa vzdať buď časti demokracie, alebo časti národnej suverenity.

„Ak predstierame, že môžeme mať všetky tri veci naraz, ocitneme sa len v nestabilnej zemi nikoho“, písal Rodrik už v roku 2007.

Ak chce preto Európa benefitovať z globalizácie, národné vlády by mali preniesť viac kompetencií n nadnárodnú úroveň – napríklad v oblasti riadenia globálnych financií.

Brookings Institution: Živenie populizmu: Odpor voči globalizácii v USA a Európe (EN)

Svetové ekonomické fórum: Joseph Stiglitz – Vieme vytvoriť globalizáciu, ktorá bude fungovať? (EN)

REKLAMA

REKLAMA