Brusel znížil povolený objem emisií CO2 pre Česko a Poľsko

Európska komisia nariadila Česku a Poľsku, aby výrazne znížili priemyselné limity CO2 pre roky 2008-2012, čo vyvolalo nevôľu zo strany Varšavy a Prahy.

Pozadie:

Druhá fáza schémy obchodovania s emisiami na roky 2008 až 2012 má za cieľ  splniť ciele Kjótskeho protokolu, týkajúce sa globálneho otepľovania, v stanovenom termíne.

Národné alokačné plány (NAP) stanovujú limit CO2 vypusteného do ovzdušia, ktorý by členská krajina nemala prekročiť, pričom upresňuje množstvá pre každú jednotlivú továreň zahrnutú do tejto schémy. Priemyselné odvetvia spadajúce pod túto schému zahŕňajú výrobu elektrickej energie, vrátane rafinácie ropy, výrobu železa a ocele, skla, cementu, keramiky a tehál.

Komisia je zodpovedná za zhodnotenie národných alokačných plánov, ktoré jej predložia členské štáty a následne podľa vopred stanovených kritérií rozhoduje o ich schválení alebo zamietnutí.

Otázky:

Poľský NAP schválila Komisia 26. marca, a to pod podmienkou, že zníži pôvodný objem emisií na 208,5 miliónov ton (Mt), čo by predstavovalo redukciu o 26,7 % z pôvodne Poľskom navrhnutých 284,6 Mt.

Český plán bol prijatý pod podobnými podmienkami, keď Brusel požaduje skrátenie pôvodne navrhnutých emisií o 14,8 % zo 101,9 Mt na 86,8 Mt.

Hovorkyňa Komisie Barbara Helfferich uviedla, že poľský plán sa svojím absolútnym objemom emisií nad 200 Mt zaradil na 3. miesto, za Nemecko a Veľkú Britániu.

V rovnakom rozhodovacom balíku dal Brusel súhlas NAP Francúzska, ktorý ráta s výškou emisií na roky 2008 až 2012 vo výške 132,8 Mt. Francúzi však v novembri 2006 na poslednú chvíľu  stiahli svoj pôvodný plán, pretože pôvodný strop 155,6 Mt emisií by podľa francúzskej vlády v Komisii s najväčšou pravdepodobnosťou neprešiel.

Európske trhy s emisiami CO2 privítali rozhodnutie Komisie z 23. marca 2007, ktorá na európskej burze výmeny emisných povolení pre CO2 ohraničila jeho cenu v roku 2008 na 17,50 eur za tonu, čo je jeho najvyššia úroveň od začiatku roku.

Komisia do dnešného dňa vyjadrila postoj k 17 z 26 NAP, ktoré jej boli predložené. Bulharsko zostáva poslednou krajinou, ktorá tak ešte neurobila.

Pozície:

Poľsko protestovalo proti rozhodnutiu Komisie s odvolaním sa na obrovský dopad na jej hospodárstvo, kde sa na výrobe energie podieľa viac ako 90 percentami uhlie. Zdroj blízky vláde povedal pre Reuters: „Toto rozhodnutie nás poškodzuje a je veľmi pravdepodobné, že ho napadneme na Európskom súdnom dvore.“

Česká republika má podobné starosti. Hovorca ministerstva obchodu a priemyslu ČR  Tomáš Bartovský vyhlásil: „Ministerstvo sa v žiadnom prípade nezmieri s číslom pod 90 miliónov.“

Obvinenia zo strany Poľska však odmietla hovorkyňa komisára pre životné prostredie Barbara Helfferich, podľa ktorej poľský návrh „značne prekročil“ emisie za rok 2005.

Barbara Helfferich upresnila: „Neprijmeme argument Poľska, podľa ktorého sme s nimi zaobchádzali diskriminačným spôsobom. Práve naopak, naším primárnym cieľom v hodnotení týchto plánov je uistiť sa, že žiadny štát nie je zvýhodnený alebo poškodený voči tým ostatným.“

Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas vyhlásil: „Komisia bude pokračovať v hodnotení všetkých národných plánov koherentným spôsobom a v zmenšovaní prídelov, ktoré sú nevyhnutné pre zaručenie účinnosti systému a pre splnenie európskych cieľov vychádzajúcich z Kjótskeho protokolu.“

Slovensko tiež nie je spokojné s pridelenými kvótami na emisie CO2 na roky 2008-2012, ktorých výška (30,9 Mt) dosahuje len 75%-nú úroveň požadovaných limitov zo strany slovenskej vlády. Slovensko sa z tohto dôvodu obrátilo na Európsky súdny dvor a žiada zrušenie rozhodnutia Európskej komisie. Slovenská vláda zároveň deklaruje snahu dosiahnuť kompromisné riešenie vo výške 35 Mt.

V súvislosti s šancami Slovenska na výhru v spore europoslanec Sergej Kozlík (NI) pre Rádio Slovensko povedal: “Samozrejme, fandím úspešnému výsledku. Na druhej strane je to nesmierne komplikovaná záležitosť, pretože Európska komisia má kompetencie. To znamená, preukázať, že nie všade dodržala tie rámce, v ktorých mohla rozhodovať, bude veľmi zložité.”

V súvislosti s tlakom na znižovanie kvót emisií vypúšťaných do ovzdušia a stúpajúcou cenou CO2 na európskej burze výmeny emisných povolení pre CO2 sa krajiny Európskej únie a samotní producenti skleníkových plynov začínajú vážne zaoberať možnosťou ich uskladňovania v skvapalnenom stave pod zem.

Takýto typ štúdie prebieha aj na Slovensku, a to pod dozorom Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Jeho hlavnou súčasťou bude cielený geologický prieskum, ktorý preskúma jednotlivé možnosti uskladnenia po celom území Slovenska.

Riaditeľ odboru geológie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Ľudovít Kucharič na túto tému poznamenal: „Predpokladám, že v roku 2021 bude stáť tona emisií 32 euro, preto sa producentovi emisií skôr oplatí plyn uskladňovať, ako ho vypúšťať do vzduchu.“

REKLAMA

REKLAMA