Bruselský rozpočet si žiada spoločnú daň

Príjmy európskeho rozpočtu sú nejasné a nesystémové. Reformovať by ich mohla nová celoeurópska daň, ktorá bude dôležitou témou aj pre slovenské predsedníctvo.

Súčasný systém tvorby rozpočtu EÚ je neprehľadný a príliš závislý na príspevkoch členských štátov, zhodli sa panelisti dnešnej konferencie „Európska daň a vlastné zdroje EÚ“ organizovanej Ekonomickým ústavom Slovenskej akadémie vied.

Jedným z riešením by podľa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru mohla byť nová euro-daň, ktorá byť zaťažovala výrobky podľa množstva spotrebovanej energie a množstva emisií CO2 vo výrobnom reťazci. Výraznejšie by tak boli zaťažené energeticky náročné produkty, čím by sa zároveň prispelo k ochrane životného prostredia.

Podľa viceprezidenta ECO sekcie EHS Viliama Pálenika by takáto daň zvýšila konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Ten je na rozdiel od čínskych alebo amerických výrobcov zaťažený vysokými nákladmi spojenými so zelenými politikami únie, ktoré sa často premietajú do vysokej ceny elektrickej energie.   

„Tým, že by sa znížili náklady podnikov na ochranu životného prostredia, neboli by potrebné vysoké ceny energií, pretože ochranu by do určitej miery zabezpečovali rôzne ceny výrobkov podľa miery environmentálneho zaťaženia a tým aj rozdielne reakcie spotrebiteľov,“ myslí si Pálenik.

Po zavedení environmentálnej dane by sa podľa Pálenika mali naopak znížiť iné poplatky. Presný mechanizmus alebo zoznam daní však ešte nie je jasný.

Podľa prezident asociácie malých podnikov Vladimíra Sirotku by takáto daň zasahovala do fiškálnych politík členských štátov a de faco obmedzila ich zdroje.  „Ak čítam správne, že sa napríklad môže nahradiť znížením ceny práce, tak to je v praxi čistá mzda, sociálne a zdravotné odvody, daň zo závislej činnosti….čo znamená, že znížime príspevky do štátu,“ doplnil.

Analytik ekonomického ústavu SAV Ivan Lichner sa domnieva, že euro-daň nezmení pozíciu domácich a zahraničných producentov, pretože neovplyvní ich výrobné náklady.

„Pokiaľ by sa mali zmeniť (výrobné náklady) na strane európskej únie, tak by muselo dôjsť k zníženiu environmentálnych daní v rámci jednotlivých štátov, čo by znamenalo výpadok príjmov štátnych rozpočtov.“

Koniec dane z pridanej hodnoty?

Zavedenie novej dane by podľa účastníkov konferencie malo ísť ruka v ruke s celkovým zjednodušením európskeho daňového systému.

Možnosťou je úplne zrušenie súčasného „vratkového“ mechanizmu dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá podľa europoslanca Vladimíra Maňku „spôsobuje obrovské daňové únik“ a „časové sklzy.“  

Zástupca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Igor Šarmír upozornil na zložitosť systému, ktorý umožňuje účtovné machinácie. „Aj v sektore poľnohospodárstva sme svedkami podvodov s vratkami DPH a fiktívnymi vývozmi. Veľká výhoda pre podvodníkov je, že tieto systémy sú netransparentné, “ vysvetlil.

„Slušní podnikatelia si želajú systém, ktorý by bol jednoduchší. To znamená odstránenie niektorých zbytočných stupňov,“ doplnil. Napríklad v Spojených štátoch DPH platí len podnikateľ na konci celého výrobného reťazca.

S úpravou a zjednodušením mechanizmu DPH za malých podnikateľov súhlasí aj Vladimír Sirotka. „Skúste si, čo vám vznikne za administratívny problém, ak to (výrobok) prevediete cez tri, štyri krajiny kde je nejaký podiel na výrobku,“ vyzval Sirotka s tým, že súčasný systém „brzdí rozvoj“ v Európe.

Europoslanec Maňka na záver potvrdil, že sa bude racionalizáciou daňového systému v najbližšej budúcnosti zaoberať a presadzovať otvorenie tejto diskusie aj na pôde Európskeho parlamentu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA