Budúcnosť eurozóny: Kvalitatívny krok vpred alebo globána recesia

Jedna menová únia, aspoň štyri rôzne scenáre vývoja. O prebežných záveroch štúdia o rôznych polických možnostiach diskutovala na Slovensku jej autorka Maria Joao Rodrigues.

Pracovná verzia správy, ktorá vznikla na podnet Nadácie Friedricha Eberta identifikovala Rodriguesová v zásade možné scenáre vývoja v eurozóne. Slúžiť majú ako rámec pre diskusiu o rôznych politických alternatívach pri manažovaní dlhovej krízy. Rodriguesová je momentálne na cestách po hlavných mestách EÚ diskutuje o predbežných záveroch štúdie.

Maria João Rodrigues je bývalou ministerskou zamestnanosti v Portugalsku, ako poradkyňa európskych inštitúcií pracovala na Lisabonskej stratégii, na stratégii Európa 2020a mnohých ďalších európskych iniciatívach a politikách (Erasmus, Nové zručnosti pre nové pracovné miesta a pod.). Okrem toho prednáša európske hospodárske politiky na Slobodnej univerzite v Bruseli (Université Libre de Bruxelles, European Studies Institute). Celý životopis je možné nájsť na tejto linke.  

Prvým možným scenárom vývoja v európskej menovej únii, ktorý štúdia identifikuje, je tzv. scenár „potácania sa“. Podľa v autorky sa ňom čiastočne nachádzame teraz.

Druhým scenár je možnosť rozpadu eurozóny, ktorý reálne hrozí a jediné, čo ho môže efektívne odvrátiť je štvrtý scenár (viď nižšie).

Tretím scenárom je vytvorenie európskeho jadra, akejsi inej a uzavretej úrovne európskej integrácie, ktorej sa budú zúčastňovať len zdravé ekonomiky. Rodriguesová ho považuje za najmenej pravdepodobný.

Štvrtým možným vývojom je vytvorenie skutočnej fiškálnej únie v EÚ. Podľa Rodriguesovej sme už v minulosti čelili v EÚ krízam a ich výsledkom bol kvalitatívny krok dopredu, to je to, čo potrebujeme aj teraz.

 

Komentátormi Rodriguesovej záverov boli na štvrtkovej diskusii Martin Filko, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky MF SR a Zsolt Gál z Katedry politológie, Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Ich príspevky uverejníme na EurActiv.sk jednotlivo v najbližších dňoch.

V diskusii Brigita Schmögnerová z neziskovej organizácie Proforum uviedla, že podľa nej nie je možné riešiť súčasnú krízu bez riešenia jej koreňov – finančnej krízy z rokov 2007-2008. Podľa nej nemá EÚ dosť odvahy na to, aby riešila príčiny finančnej krízy – neregulovaný obchod s derivátmi a ďalšími inovatívnymi finančnými nástrojmi.

Rodriguesová súhlasí, že finančná kríza obnažila deficity konštrukcie eurozóny. Reguláciu finančného systému podľa nej potrebujeme a musíme prekonať odpor zo strany niektorých hráčov.

František Hajnovič z Národnej Banky Slovenska, zdôraznil, že nereprezentuje oficiálne stanoviská NBS, no myslí si, že niektoré krajiny nemôžu ostať v eurozóne bez redefinície základných parametrov, ktoré zvýšia ich konkurencieschopnosť. Kupujeme si podľa neho čas, no nemáme perspektívy rastu, preto je nemôžeme očakávať, že z krízy vyrastieme. Asi budeme musieť akceptovať čiastočné a riadené bankroty niektorých krajín,  podobne ako v Grécku.

Pre dlhodobú stabilitu je podľa Rodriguesovej nutné mať inteligentnú fiškálnu disciplínu, ktorá necháva priestor pre rast, ďalej pravidlá, ktoré zabezpečia zodpovedné kapitálové toky( požičiavanie), a kroky, ktoré smerujú k inteligentnému rastu (stratégia Európa 2020). Kľúčová je podľa nej konvergencia medzi štátmi v eurozóne.

V ktoromkoľvek zo štyroch scenárov bude nezamestnanosť rásť, opatrenia prijímané  v rámci štvrtého majú však podľa nej potenciál tento vývoj zvrátiť. Zahraniční partneri majú o vývoj v eurozóne veľké obavy, sme svedkami intenzívnych kontaktov a živého záujmu o to ako chce Európa krízu riešiť.

Štáty ako napríklad Brazília nechápu žiadosti o finančnú pomoc (napr. cez MMF) nakoľko sami zápasia s problémami väčšieho rozmeru ako v Európe (chudoba), vysvetľuje Rodriguesová. Kredibilita EÚ navonok podľa nej veľmi silno utrpela, z príkladu multilaterálneho vládnutia sa stala Európa “chorým mužom”. V prípade dezintegrácie bude mať recesia globálne následky. Na poslednú chvíľu sa možno medzinárodní partneri podujmú na pomoc (MMF alebo SPV pre eurozónu), o čom sa v zákulisí aj diskutuje, ale nebude to bez podmienok typu uznania Číny za trhovú ekonomiku. Je tiež možné, že pre EÚ a pre eurozónu príde aj takáto pomoc neskoro.

K riešeniu musí prispieť každý štát individuálne, hovorí Rodriguesová – Grécko musí zefektívniť verejné financie a zlepšiť výber daní, Nemecko by malo zase prijať zdieľanie dlhového bremena a štáty by mali súhlasiť s prenosom niektorých kompetencií na európsku úroveň.

Finálny text štúdie so zapracovanou spätnou väzbou z členských štátov v anglickom jazyku bude uverejnený na stránkach EurActiv.sk.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA