Bush a klimatické zmeny: všetko po starom

Napriek očakávaniam neohlásil prezident Bush zásadnú zmenu politiky energetiky a boja proti klimatickým zmenám. Sľub znížiť spotrebu benzínu o 20% za desať rokov závisí od zásadných technologických zmien.

Bush - State of the Union 2007
Bush: Prejav o stave Únie. Zdroj: White House, Eric Draper

Pozadie

Dva týždne po tom, ako Európska komisia predstavila „energeticko-klimatický balíček opatrení“, ktorý má byť európskou reakciou na dvojitú výzvu hrozby klimatických zmien a nedostatku tradičných zdrojov energie, predstavil prezident Bush v Prejave o stave Únie pred novým Kongresom vlastné názory, ako treba tieto problémy riešiť.

Pred prezidentovým prejavom sa v európskych i amerických médiách objavovali špekulácie, že prezident oznámi zásadnú zmenu v doterajšej politike v energetike a boji proti klimatickým zmenám. Tlak naň nevyvíjala len environmentálna loby a európski lídri (vrátane blízkeho spojenca, britského premiéra T. Blaira), ale aj viacerí guvernéri štátov USA (ako guvernér Kalifornie Arnold Schwarzenegger, reprezentujúci Republikánsku stranu) a dôležití republikánski kongresmani (ako prezidentský kandidát John McCain).

Nová demokratická väčšina v Kongrese a stále intenzívnejšie obavy korporácií z dopadov klimatických zmien však ešte stále môžu, podľa niektorých pozorovateľov, priviesť prezidenta k zmene stanoviska.

Otázky

Nové návrhy amerického prezidenta v oblasti energetiky však tieto očakávania nesplnili. Návrhy sumarizované pod názvom „Dvadsať za desať“ (20% zníženie spotreby benzínu počas nasledujúcich 10 rokov) sa zaoberajú najmä otázkou „energetickej bezpečnosti“ USA, už menej klimatickými zmenami.

Opatrenia obsahujú:

  • Masívne zvýšenie investícií do využívania alternatívnych palív (najmä etanolu) do roku 2017: súčasný cieľ (stanovený v Zákone o energetike z roku 2005) 7,5 miliardy galónov palív z obnoviteľných zdrojov do roku 2012 bol zvýšený na 35 miliárd galónov.
  • Posilnenie federálnych štandardov v oblasti palív zvýšením efektívnosti automobilov a nákladných áut o 4% ročne.

Tretím návrhom Bushovho plánu je zdvojnásobenie strategickej rezervy benzínu v USA do roku 2027. V súčasnosti má 691 miliónov barelov, čo sa rovná 55 dňom čistého dovozu. Zvýšenie by poskytlo 97 dňovú „ochrannú zónu“ v prípade veľkého výpadku dodávok. Podľa pravidiel EÚ by členské krajiny mali mať rezervu minimálne na 90 dní.

V oblasti znižovania emisií skleníkových plynov z elektrární a domácností (čo sú asi dve tretiny celkového množstva) nepadli žiadne nové návrhy. Jeho vláda sa zaviazala k zníženiu intenzity skleníkových plynov (množstva skleníkových plynov na jednotku ekonomického outputu vyjadrenú v pomere k HDP) o 18% pred koncom 2012. Spojené štáty však spoliehajú na technologický pokrok – odmietajú akékoľvek záväzné limity, do vedeckých a výskumných programov spojených s klimatickými zmenami chcú investovať 29 miliárd dolárov.

REKLAMA

REKLAMA