Cameron hľadá spojencov na obmedzenie rozpočtu EÚ

Britský premiér David Cameron prišiel na dvojdňový summit EÚ, ktorý dnes končí, s plánom získať ďalších spojencov na obmedzenie viacročného finančného rámca po roku 2013. Informuje sieť EurActiv.

Cameron niekoľkokrát zopakoval, že viacročný rozpočet EÚ treba zmraziť na úrovni, ktorú dosiahne v roku 2013. Zvyšovanie by bolo prípustné len podľa miery inflácie. Cameron si zjavne získal podporu francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a ďalších lídrov.

Avšak, aby z prebiehajúceho summitu nevyslali protirečivý signál, zrejme svoje stanovisko zverejnia neskôr. Poľsko už pred stretnutím upozornilo, že rozpočtový rámec nie je súčasťou agendy a nemalo by sa o tom vôbec diskutovať. Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy tiež vyzval, aby sa lídri držali programu.

Rokovania o dlhodobom rámci by mali oficiálne začať po tom, čo Komisia predloží svoj vlastný návrh v júni 2011. V opačnom prípade by to mohlo vyzerať, že Komisia si necháva diktovať členskými štátmi. Okrem toho stále nie je jasné, či sa finančný rámec bude vzťahovať na šesť alebo desať rokov.

Cameron tlačí na znižovanie európskeho rozpočtu, ktorý závisí najmä od príspevkov členských štátov, najmä pre snahu o dosiahnutie cieľov v  konsolidácii rozpočtu.

So svojím podielom na úniovom rozpočte nie sú spokojní ani Nemci, ktorí platia takmer pätinu z celkovej sumy. Podľa informácií nemeckého EurActiv-u však Berlín poskytuje len základné stanoviská k novému finančnému rámcu.

„Berlín môže čakať značne vyššiu záťaž pri financovaní rozpočtu EÚ od roku 2014. Federálna vláda sa obáva, že čistý nemecký príspevok stúpne o 50 % na 12 miliárd ročne. Bez aktívnej intervencie, nemecká pozícia čistého prispievateľa sa výrazne prehĺbi po roku 2014,“ uvádza sa v internom dokumente federálnej vlády.

V najbližšom období by Nemecko malo čerpať menej peňazí z kohéznych fondov a menej priamych platieb zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dôvodom je hospodársky rast a regióny vo východnom Nemecku už požadujú menej podpory ako v minulosti.

Pokiaľ ide o akúkoľvek formu úniovej dane ako zdroja rozpočtu EÚ, nemecká konzervatívno-liberálna vláda je zásadne proti a opoziční sociálni demokrati sú tiež veľmi skeptickí k tomuto konceptu. Všetky strany však chcú už tradične presadiť zrušenie britského rabatu, ktorý vyjednala Margaret Thatcherová v roku 1984.

Nejednota

Nové členské štáty vo všeobecnosti bránia zachovanie výšky rozpočtu, ako čistí prijímatelia pomoci z regionálnych, štrukturálnych a kohéznych politík. Jednou z najproblematickejších tém bude zrejme Spoločná poľnohospodárska politika.

Agropolitiku najviac bráni Paríž, ktorý si už viackrát po dohode s Londýnom zabezpečil dotácie  na nezmenenej úrovni. Dôsledkom toho by škrty mohli zasiahnuť najmä strednú a východnú Európu.

Avšak nové členské štáty nie sú vo svojom stanovisku jednotné. Litovský minister zahraničných vecí Audronius Ažubalis nedávno v rozhovore pre EurActiv pripustil, že finančný rámec bude nutné vzhľadom na súčasnú finančnú realitu obmedziť. Proti tomu by nenamietalo Slovisko, ktoré má najvyššiu životnú úroveň spomedzi nových členských krajín a na stranu Britov sa stavajú aj Bulhari.

Hlavným obhajcom zachovania výšky rozpočtu je Poľsko. „Je dôležité, aby rozpočet nebol výrazne znížený, pretože veríme, že fondy prichádzajúce do Poľska a iných krajín, nám pomáhajú v boji proti kríze,“ uviedol poľský premiér Donald Tusk pred summitom.

„Z poľského pohľadu, najlepšie využitie európskych peňazí je cez štrukturálne fondy. Bude ťažké vysvetliť poľským občanom, že lepším spôsobom ako využiť európske peniaze, je dať ich Číne na boj proti klimatickým zmenám,“ povedal nedávno pre EurActiv. Zároveň upozornil, že v prípade nejednoty, Poľsko neschváli zmenu Lisabonskej zmluvy, ktorú si vyžiadalo vytvorenie stáleho protikrízového mechanizmu.

V Čechách sa prvýkrát za posledných šesť rokov v dolnej komore parlamentu diskutovalo o európskych politikách, najmä o viacročnej perspektíve. Martin Kocourek, minister pre obchod a priemysel vyzval k zachovaniu výdavkov na kohéznu politiky, ktorá by sa aj naďalej mala zameriavať na menej rozvinuté regióny.

V prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky, uvítal návrh Komisie, aby boli platby medzi farmárov z nových a starých členských krajín rozdeľované spravodlivejšie (v súčasnosti farmári z nových členských štátov dostávajú výrazne menej ako farmári zo starých členských štátov). Zároveň dodal, že Česká republika chce dotácie využiť na podporu konkurencieschopnosti svojich farmárov, pričom však očakáva výrazný pokles celkových výdavkov agropolitiky.

Podľa predbežného stanoviska k reforme rozpočtu a rokovaniach o finančnom rámci aj Slovensko chce zachovať výšku rozpočtu aspoň na súčasnej úrovni. V prípade kohéznej politiky presadzuje zachovanie výdavkov či dokonca ich zvýšenie.

Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, malo by sa zo slovenského pohľadu viac zamerať na rozvoj vidieka, zvýšenie konkurencieschopnosti farmárov a vytvorenie rovných východísk pre všetkých bez ohľadu na krajinu pôvodu. Okrem toho tiež požaduje zrušenie britského rabatu.

Na otázku slovenského EurActiv-u, či sa premiérka Iveta Radičová postaví na stranu obhajcov obmedzenia viacročného rozpočtu jej hovorca Rado Baťo reagoval zdôraznením, že o číslach chcú diskutovať až po dosiahnutí dohody na politických cieľoch.

„Potom otvoríme diskusiu o kľúčových politikách a povieme si medzi sebou, čo treba zmeniť a čo ponechať. Až potom, konkrétne v júni, príde Európska komisia s konkrétnou výškou finančnej perspektívy. Nechceme teda začať diskusiu zo zlého konca,“ uviedol Baťo.

Podobný postoj zaujalo aj Maďarsko. Ministerstvo zahraničných vecí trvá na tom, že zmysluplné vyjednávania o viacročnom rámci začnú až v druhej polovici budúceho roka po zverejnení návrhu Komisie. Maďarsko ako predsedníctka krajina bude pomáhať pri príprave na rokovania.

Z maďarského pohľadu by sa viacročný rámec nemal zakladať len na prioritách Európy 2020, no mali by na ne nadväzovať poľnohospodárska a kohézna politika. Okrem toho krajina je proti inovatívnym zdrojom rozpočtu. Na druhej strane nemá výhrady voči predĺženiu rámca zo siedmich na desať rokov, no trvajú na revízii po piatich rokoch.

Výmeny?

Rokovania o rozpočte sa podľa diplomatov budú dotýkať aj otázok hospodárskeho riadenia a snahy o väčšiu rovnováhu ekonomík v EÚ. Napríklad v prípade korporátnej dane. Východoeurópske krajiny ju majú v porovnaní so západom veľmi nízku, aby prilákali zahraničné investície. Môže to viesť k žiadosti o prijatie krokov smerom k väčšej harmonizácii.

Kým Francúzsko má korporátnu daň na úrovni 33,33 %, Poľsko a Slovensko 19 %, Rumunsko a Maďarsko 16 % a Bulharsko dokonca 10 %.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA