Časovaná bomba nedostatku pracovnej sily v EÚ

Hoci Komisia predpovedá, že v rokoch 2007-2008 bude vytvorených okolo 5,5 milióna nových pracovných miest, lídri EÚ čelia odlišnej výzve – nájsť pracovníkov, ktorí by obsadili voľné miesta.

Men at Work
Men at Work

Pozadie:

Podľa údajov, zverejnených 1. júna 2007 Eurostatom, je miera nezamestnanosti v EÚ v súčasnosti na úrovni 7,1% (apríl 2007), čo predstavuje pokles o takmer celé jedno percento v porovnaní s minulým rokom a zároveň to kladie mieru nezamestnanosti na najnižšiu úroveň za posledných 15 rokov.

V roku 2006 bolo vytvorených 2 milióny pracovných miest, k čomu bol základom hospodársky rast na európskom kontinente a Komisia predpovedala, že v rokoch 2007 a 2008 bude vytvorených 5,5 milióna pracovných príležitostí (pozri EurActiv, 8. máj 2007).

Za týmto pozitívnym vývojom sa však dá nájsť dilema, ktorej čelia európske podniky a politici: problém nájsť ľudí, ktorí by vyplnili nové pracovné miesta a udržali hospodárstvo na vzostupnej tendencii.

Starnúca populácia Európy, jej starnúca pracovná sila a nedostatok kvalifikovaného personálu znamenajú nedostatok pracovnej sily, ktorý vážne limituje inovačnú kapacitu high-tech spoločností, ktoré vedú ekonomické oživenie v Európe. Tento problém sa rýchlo stáva jedným z najväčších obmedzení konkurencieschopnosti EÚ.

Otázky:

  • Nedostatočný počet pracovníkov

Podľa čísel Komisie existuje v Európe okolo 3 milióny neobsadených pracovných pozícií.

Hoci tento problém býva tradične spájaný s nízko kvalifikovanými pracovnými miestami, naplnenie pracovných pozícií v high-tech sektoroch ako strojárenskom sa tiež stáva problematickým.

To platí predovšetkým pre najväčšiu ekonomiku na kontinente – Nemecko, kde neobsadené pracovné miesta v strojárenskom priemysle pre inžinierov vzrástli počas minulého roka o takmer 30% na zhruba 23 000. Podľa štúdie Inštitútu pre nemecké hospodárstvo môžu byť náklady tohto chýbajúceho personálu odhadnuté na takmer 3,5 miliardy € ročne.

Nedávno ponúkla nemecká firma Siemens AG cenu vo výške 3000 € komukoľvek, kto pomôže spoločnosti získať do svojich radov inžiniera, pretože s existujúcim personálom nestíha plniť svoje objednávky.

Tento prípad odráža vážnosť nedostatku pracovnej sily v Európe, čo je problém, ktorý existuje aj v sektore technológií, ktoré prispievajú asi 5% k rastu európskeho HDP, ale kde je prognózovaný do roku 2010 nedostatok kvalifikovaných síl v počte 300 000.

  • Podpora „aktívneho starnutia“

Firmy, ktoré posielali v minulosti starších pracovníkov na predčasný dôchodok, v súčasnosti zisťujú, že ich jedinou možnosťou je opätovné najatie týchto starších pracovníkov, aby vyplnili diery, ktoré majú vo svojom personále.

Vzhľadom na to, že 22% populácie EÚ je vo veku nad 60 rokov a tento podiel by mal do roku 2050 vzrásť na 36%, firmy sa budú musieť spoliehať na starších pracovníkov v budúcnosti ešte viac a preto EÚ pretláča politiky, ktorých cieľom je udržať ľudí na pracovisku dlhšie.

Zákazy, týkajúce sa diskriminácie na základe veku, zameranie sa na celoživotné vzdelávanie a podpora flexibilnejších foriem práce sú súčasti úsilia, vyvíjaného v tomto smere EÚ (pozri EurActiv, 20. marec 2007).

  • Naberanie zahraničných pracovníkov

Zabezpečiť, aby pracovná sila v Európe pracovala dlhšie, však samo osebe problém s nedostatkom pracovnej sily v EÚ nevyrieši.

EÚ uznáva úlohu mobility za prácou a migrácie pri prekonávaní problémov na trhu práce, ale doposiaľ boli voliči v krajinách EÚ zdráhaví pri akceptovaní takýchto možností – či ide o proces rozširovania EÚ, otázku členstva Turecka v EÚ alebo liberálnejšie pravidlá, týkajúce sa imigrácie.

Staršie členské štáty EÚ vrátane Nemecka majú stále obavy z vpúšťania pracovníkov z krajín, o ktoré sa únia rozšírila v roku 2004, na svoj trh práce, a to napriek vážnym nedostatkom pracovníkov v mnohých sektoroch.

Správy z krajín ako Veľká Británia, ktorá svoje dvere pracovníkom z nových členských štátov otvorila, ukazujú, že imigrácia vysoko kvalifikovanej a nízkonákladovej pracovnej sily z týchto krajín pomohla firmám lepšie konkurovať v globálnej ekonomike (pozri EurActiv, 23. november 2006).

  • Sťahovanie sa firiem do zahraničia

Čoraz viac firiem opúšťa Európu, aby expandovali v krajinách ako Čína, kde je cena práce nižšia a dopyt silnejší. Ak ponuka strojárov nevyplní existujúce medzery na trhu práce, tento trend by mohol pokračovať, čo by postupne viedlo k erózii globálneho postavenia EÚ.

Pozície:

Komisár pre zamestnanosť a sociálne otázky Vladimír Špidla verí, že voľný pohyb pracovníkov môže prispieť k boju proti nezamestnanosti a nedostatkom na trhu práce v Európe. „Musíme uznať, že absencia kultúry mobility v Európe má istú cenu,“ povedal Špidla a dodal: „Voľný pohyb pracovníkov je ekonomicky racionálny a je zakotvený v zmluvách. Od rozšírenia sme nevideli žiadne katastrofické tendencie.“ Naopak, zdôrazňuje, že uvalenie reštrikcií viedlo k „nežiaducim vedľajším efektom, ako napr. vyššie miery nedeklarovanej práce“.

Herbert Buscher, ekonóm Inštitútu pre ekonomický výskum v Halle, súhlasí a tvrdí, že Nemecko „strelilo samé seba do nohy svojím obmedzením voľného pohybu pracovníkov“.

Riaditeľ Združenia nemeckých strojárov (VDI) Willi Fuchs povedal, že neočakáva žiadne zlepšenie, pretože počty študentov strojárstva stagnujú a verí, že politika by sa mala zamerať na mladú generáciu a školy. „V strojárskej profesii máme problém s imidžom… Mladí ľudia si stále predstavujú, že inžinieri sú ľudia, ktorí pracujú v modrých montérkach a trávia celý deň medzi strojmi,“ povedal Michael Schwartz, hovorca VDI a dodal: „V súčasnosti ľudia chcú len spotrebovávať technológie.“

REKLAMA

REKLAMA