Černobyľ citlivý aj po 20 rokoch

20. výročie nukleárnej katastrofy v Černobyle využívajú ako argument na posilnenie svojej pozície zástancovia nukleárnej energetiky i „zelené“ mimovládne organizácie a bojovníci za obnoviteľné energie.

černobyl, nukleárna, jadrová, energetika,
černobyl, nukleárna, jadrová, energetika,

 

Pozadie

Ráno 26. apríla 1986 explodoval reaktor štyri sovietskej atómovej elektrárne v Černobyle (dnešná Ukrajina). Nehoda v nasledujúcich týždňoch vyvolala paniku vo východnej i západnej Európe a mala politické následky pre jadrový sektor, pretože mnoho krajín sa o niekoľko rokov rozhodlo zastaviť budovanie ďalších jadrových elektrární a zaviedlo plány postupnej odstávky nukleárnych reaktorov.

Neradostná perspektíva pre nukleárny sektor sa však zmenila, keď sa vzostup globálneho otepľovania a aktuálny raketový rast cien ropy v dôsledku dopytovo-ponukovej vojny stali politickými otázkami. Atómová energetika sa opäť stala jednou z potenciálnych súčastí energetickej budúcnosti Európy.

Otázky

V kontexte obnovenej diskusie o budúcnosti nukleárnej energetiky v Európe aj pripomenutie 20. výročia černobylskej nehody rozprúdilo diskusiu o zdravotných a bezpečnostných aspektoch jadrovej energetiky.

Černobyľské fórum OSN pod vedením Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) vydalo na jeseň 2005 štúdiu, v ktorej sa uvádza, že dôsledky nehody boli menej dramatické, než sa očakávalo a nakoniec na rakovinu v dôsledku ožiarenia zomrelo „iba“ 9 000 ľudí. Sumár štúdie je k dispozícii pod názvom „Vedecké fakty o jadrovej nehode v Černobyle“ na stránke organizácie Greenfacts.

Ďalšie štúdie z dielne oponentov nukleárnej energetiky však spochybňujú údaje Černobyľského fóra a obviňujú agentúry OSN z bagatelizovania dopadov katastrofy.

Štúdia, vypracovaná pre frakciu Zelených v Európskom parlamente odhaduje, že Černobyľ bude mať za následok predčasnú smrť 30 000 – 60 000 ľudí. Ďalšia publikácia, ktorú minulý týždeň vydala organizácia Greenpeace, a na ktorej sa autorsky podieľalo viac ako 50 vedcov z celého sveta, dospela k záveru, že z dlhodobého hľadiska bude mať černobyľská katastrofa na svedomí viac ako 100 000 úmrtí na rakovinu.

Pozície

Komisia sa pokúšala držať sa bokom od kontroverzných diskusií o dopadoch Černobyľu tým, že 21. apríla vydala tlačové vyhlásenie, zdôrazňujúce finančnú podporu, ktorú EÚ poskytla projektom, súvisiacim s Černobyľom.

Frakcia Zelených v Európskom parlamente v tlačovom stanovisku pri príležitosti predstavenia svojej správy TORCH („tá druhá správa o Černobyle“) obvinila IAEA z „bagatelizovania dopadov najhoršej nukleárnej katastrofy“. Europoslankyňa Rebecca Harms vyhlásila: „IAEA by mala byť zbavená kompetencie posudzovať dopad Černobylu; tá by malo byť prenechaná nezávislému hodnoteniu. Dohoda medzi Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a IAEA o ututlaní Černobyľu musí skončiť“.

Ekologická organizácia Greenpeace v tlačovom vyhlásení, sprevádzajúcom jej správu, uviedla: „Je šokujúce, že IAEA prikrášľuje dopady najvážnejšej nukleárnej nehody v dejinách ľudstva. Popieranie skutočných následkov je nielen urážkou tisícok obetí, ale zároveň vedie k nebezpečným odporúčaniam a sťahovaniu ľudí v kontaminovaných oblastiach. IAEA by nemala zostať svetovou nukleárnou dozornou inštitúciou, ak nie je schopná aspoň pripustiť, že nukleárna energetika je zodpovedná za dopad na tých, ktorých životy navždy poznačila.“

Sektor obnoviteľných energií sa obáva, že „nukleárna renesancia podkope budúcu finančnú podporu pre obnoviteľné energetické zdroje“ a využila výročie Černobylskej katastrofy na pritiahnutie ďalšej pozornosti politikov k otázkam obnoviteľných energií. V tlačovom vyhlásení z 24. apríla 2006 sa Európske združenie pre veternú energiu (EWEA) odvoláva na aktuálnu správu Dolnej snemovne britského parlamentu, ktorá upozornila na vážne súvislosti obnoveného záujmu Blairovej vlády o nukleárnu energetiku (EurActiv.sk, 19. apríl 2006). EWEA tiež poukázala na skutočnosť, že na výskum veternej energetiky vynakladá IEA od roku 1974 „iba 0,03% vládneho rozpočtu na výskum energetiky, zatiaľ čo nukleárna energetika je za rovnaké dotovaná až 60% rozpočtu, čo tvorí sumu 175 miliárd.“

V rozprave v Európskom parlamente s názvom „Dvadsať rokov po Černobyle: Poučenie do budúcnosti 26. apríla vystúpilo množstvo europoslancov.

Predseda Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov (EĽS-ED) Hans-Gert Pöttering za svoju skupinu spomenul, že išlo o prvú európsku ekologickú tragédiu s kontinentálnym rozsahom, a „je potrebné zabezpečiť, aby zostala zároveň poslednou“.

„Naše myšlienky patria obetiam, ich blízkym a všetkým, ktorí po výbuchu museli konať“, dodal. Výročie tragédie sa však podľa jeho slov nesmie využiť na diskusiu proti jadrovej energetike ako takej. „Potrebné nie je upustenie od jadrovej energie, ale zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, k zvýšeniu ktorej prispel aj pád železnej opony a neskoršie rozšírenie EÚ smerom na východ”. Novým členským krajinám a prístupovým krajinám, ktoré sa zaviazali svoje jadrové elektrárne zatvárať, je podľa neho potrebné finančne pomáhať – “musíme byť s nimi solidárni”, uviedol Pöttering. Za dôležitú označil tiež podporu výskumu v tejto oblasti.

Predseda druhej najväčšej politickej frakcie – Socialistickej skupiny v Európskom parlamente (SES) Martin Schulz svojmu predrečníkovi oponoval v tvrdení, že výročie černobyľskej tragédie nemá byť predlohou pre diskusie o zakázaní využívania jadrovej energie. „Na túto otázku existujú rôzne názory, no je treba hľadieť na riziko, ktoré jadrová energetika prináša. Je nutné klásť si otázku, či všetko, čo je technicky možné, je zároveň aj ľudsky obhájiteľné. V prípade jadrovej energetiky by odpoveď mala znieť NIE.“

Líder Skupiny Aliancie liberálov a demokratov (ALDE) Graham Watson sa vo svojom prejave pripojil k predsedovi socialistov v tom, že je potrebné spolupracovať na odstavovaní jadrových elektrární v rôznych krajinách. „Černobyľ je symbolom nebezpečenstva jadrového priemyslu“, uviedol a neskôr dodal, že jeho politická skupina podporuje alternatívne a obnoviteľné zdroje, o ktorých hovorí aj Komisia a Rada.

Luxemburský europoslanec Claude Turmes (Zelení/EFA) uviedol, že v deň 20. výročia černobyľskej tragédie je potrebné pripomenúť si tisíce ľudí, ktorí v jej dôsledku už zomreli, a tiež státisíce tých, ktorí kvôli nej trpia a zomrú.

Švédsky poslanec Jonas Sjöstedt (GUE/NGL) sa v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice takisto vyslovil proti jadrovej energetike a jadrovým elektrárňam, „v ktorých sa ešte stále využívajú reaktory starého typu“. Financie podľa neho treba investovať predovšetkým do výskumu a vývoja alternatívnych zdrojov energie.

Grécky poslanec Georgios Karatzaferis zo Skupiny nezávislosť/demokracia (IND/DEM) pripomenul, že aj napriek obrovskému množstvu betónu, ktorým bolo miesto havárie zasypané, cez neho ešte stále rádioaktívny materiál uniká a táto skutočnosť, ako aj obrovské počty obetí, sú podľa neho jasným varovaním, že „je potrebné jasne predstaviť všetky argumenty proti využívaniu jadrovej energie.“

Írsky europoslanec Brian Crowley zo Skupiny Únia za Európu národov (UEN) uviedol, že je ťažké vyjadriť slovami, to, čo museli zažiť ľudia, ktorí boli pri havárii a tí, ktorí sa hneď po nej snažili miesto zasypať betónom. „Títo ľudia sa vlastne obetovali za záchranu iných“, dodal a možnosti ľudí pri atómovej energii a jej zneužití na vojenské účely prirovnal „k možnostiam myši stojacej pri slonovi.”

Česká europoslankyňa spomedzi nezaradených poslancov (NA) Jana Bobošíková prítomným kolegom pripomenula hrôzy černobyľskej tragédie a spomenula aj svoju osobnú skúsenosť. „Pred 20 rokmi som bola v druhom mesiaci tehotenstva. Mojej krajine, vtedajšej Československej socialistickej republike, sa jadrové žiarenie nevyhlo. Nikomu neprajem prežiť tehotenstvo v strašnom strachu, či sa dieťa narodí zdravé, alebo bude obeťou ľudskej chyby, propagandistickej lži a arogancie režimu“. Dodala, že sa teší tomu, že EÚ venuje stámilióny eur na zahladenie následkov tejto katastrofy. Ako však zároveň pripomenula, napriek obrovskej hrôze, ktorú slovo Černobyľ vyvoláva, je potrebné „otvorene si priznať, že bez jadrovej energie sa Európska únia nezaobíde.“

„Buďme realisti a priznajme si, že väčšina občanov nebude čerpať energiu z biomasy a veterných mlynov. Ale všetci budú chcieť svietiť, kúriť, vyrábať, bývať, skrátka spotrebovávať. Som presvedčená, že jadrová energia je nevyhnutná na to, aby si Európska únia udržala ekonomickú výkonnosť a sociálny štandard“.

Slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská (EĽS-ED) po rozprave vyzvala na tichú spomienku obetiam černobyľskej tragédie, a tým, ktorí dodnes nesú jej následky. S poslancami sa následne podelila o svoje pocity spred dvadsiatich rokov.

Ako uviedla, po havárii štvrtého černobyľského reaktora rádioaktívny mrak nezasiahol len územie bývalého Sovietskeho zväzu, ale prehnal sa celou Európou. „Osobne som prežívala strach z nevedomosti, pretože kvôli totalitnému režimu v bývalom Československu sme neboli ani my, žijúci v bezprostrednej blízkosti ukrajinskej hranice, informovaní o tom, čo sa stalo, čo nám hrozí a ako sa máme chrániť. Skutočný rozsah tragédie bol zverejnený až po niekoľkých dňoch. Porušením bezpečnostných predpisov, zlyhaním ľudského faktora a následne vinou neinformovanosti prišlo a stále prichádza o život zbytočne veľa ľudí, žiaľ aj v mojom okolí. Zničené životné prostredie a osudy ľudí trpiacich nevyliečiteľnými chorobami sú pre nás veľkým varovaním.”

Nasledujúce kroky:

  • Skupina Európskej ľudovej strany – Európskych demokratov v EP (EĽS-ED) organizuje 26. apríla v súvislosti s Dňom energetiky v Európskom parlamente diskusiu o budúcnosti obnoviteľných energií v Európe

  • Komisia bude do 26. septembra 2006 zbierať stanoviská relevantných aktérov pre svoju Zelenú knihu pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energetiku.

REKLAMA

REKLAMA