Čínsky juan sa meniť nebude, ostane stabilný

Čínsky premiér Wen Ťia-pao minulý týždeň na stretnutí s predsedom Komisie Josém Manuelom Barrosom odmietol kritiku, že renminbi je škodlivo udržiavané na nízkej úrovni a poukázal na jeho zhodnocovanie, pričom ostal neoblomný v stanovisku, že čínska národná mena je stabilne udržiavaná na rozumnej úrovni a v rovnováhe.

Pozadie:

V roku 2007 dosiahol deficit obchodnej bilancie medzi Čínou a EÚ hodnotu 160 miliárd eur. Podľa európskych podnikateľov je to spôsobené bariérami, ktoré stavajú čínske autority a tiež poukázali na to, že čiastočne za to môže aj umelo udržiavaná nízka hodnota renminbi v porovnaní s eurom.

Okrem snahy o elimináciu administratívnych prekážok pre obchod sa Európa intenzívne snaží presvedčiť Čínu, aby upravila výmennú nerovnováhu svojej meny, čím na Peking vyvíja nátlak, aby sa zameral viac na svoj rastúci vnútorný trh ako na export.

Vďaka lacnej pracovnej sile a podhodnotenej mene sú vyvážané čínske výrobky pre európskych spotrebiteľov veľmi lacné. Čína je v súčasnosti najväčším zdrojom priemyselných výrobkov Európy, kým ešte pred dvomi dekádami títo dvaja svetoví giganti medzi sebou takmer neobchodovali.

Európsky priemysel sa veľmi pomaly dokáže adaptovať na svetový trh a o to ťažšie odráža údery ázijskej konkurencie najmä v textilnom a oceliarskom sektore.

Otázky:

Premiér Wen Ťia-pao odmietol kritiku, že čínska vláda umelo udržuje menu renminbi (juan) na veľmi nízkej úrovni. Wen zdôraznil, že od roku 2005 čínska mena zhodnotila o 20 %. Prízvukoval pritom, že cieľom Číny je udržať stabilitu meny na rozumnej a rovnovážnej úrovni.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso na stretnutí povedal, že EÚ a Čína majú rovnaké záujmy v oblasti nového kontrolného a regulačného mechanizmu finančného a bankového sektora na globálnej úrovni, pričom zdôraznil kľúčový význam záverov, ktoré vzídu z blížiaceho sa summitu G 20 v apríli v Londýne.

Ešte pred novembrovým summitom G 20 vo Washingtone vtedajšia predsednícka krajina EÚ – Francúzsko – v internom dokumente žiadala o väčšie zamyslenie sa nad neadekvátnosťou súčasného medzinárodného menového systému, ktorý obvinili z podpory neziskovej akumulácie finančných rezerv a rozdeľovania prúdu produktívnych investícií tak ako v rozvinutých aj rozvojových krajinách. Dokument však nenašiel podporu všetkých členských krajín.

Doteraz najväčším zástancom čínskej menovej politiky boli USA. Peking svoje obrovské kapitálové rezervy preinvestoval do amerických istín, ktoré však pomohli len nafúknuť finančnú bublinu, ktorá pred rokom nakoniec praskla. Vplyvom krachu na trhoch sa však nová Obamova administratíva snaží zmeniť podmienky takéhoto spojenectva.

Urgentnosť zásahu do čínskej menovej politiky sa však v dôsledku krízy znížila, pretože reminbi začalo voči euru od augusta 2008 posilňovať, pretože hodnota eura začala klesať. V januári 2009 v porovnaní s januárom 2008 čínska mena oproti euru medziročne stúpla o takmer 18 %.

Olivier Blanchard, hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu minulú stredu (28. januára) zbagatelizoval strach z čínskeho výmenného kurzu, keď vyhlásil, že „nie je centrálnym prvkom svetovej krízy“.

REKLAMA

REKLAMA