Členské štáty rozpačité pri zákone o environmentálnej zodpovednosti

Keď sa 30. apríla 2007 uzavrel konečný termín na recipovanie do národného práva, boli Litva, Lotyšsko a Taliansko jedinými členskými štátmi EÚ, ktoré prebrali do národného práva smernicu o environmentálnej zodpovednosti. Komisia môže zvážiť, či začne právny postup proti zvyšným členským štátom.

Krátka správa:

Smernica o environmentálnej zodpovednosti je navrhnutá tak, aby zabránila významným environmentálnym škodám a aby našla odpoveď na otázku platieb a zodpovednosti v prípade vážnej priemyselnej nehody. Smernica, ktorá bola prijatá v apríli 2004, vyhlasuje, že podniky musia byť finančne a právne zodpovedné za významné škody, spôsobené pôde, vode, živočíšnym druhom a prírodným habitatom.

Vzhľadom na opozíciu množstva národných vlád a zástupcov priemyslu počas rokovaní o smernici musel byť pôvodný návrh Komisie „zriedený“, aby sa členské štáty EÚ mohli dohodnúť na kompromise. Navyše dostali členské štáty značný priestor na interpretáciu a implementáciu ustanovení smernice.

Napriek kompromisu, nájdenému v roku 2004, napreduje proces preberania smernice do národného práva len pomaly. Vlády tvrdia, že je s ňou spojená právna neistota, napr. v súvislosti s tým, ako presne určiť, čo predstavuje „významnú škodu“ pre habitaty, ale aj pokiaľ ide o určenie presných podmienok, kedy by mohli dôjsť k vyňatiu zo zodpovednosti.

Kým MVO-čky kritizovali smernicu za to, že je jej rámec príliš obmedzený, zástupcovia priemyslu vyjadrovali svoje obavy zo zvýšených nákladov implementácie a negatívnych dopadoch na konkurencieschopnosť. Niektorí pozorovatelia navyše veria, že je tu príliš veľké prekrývanie sa medzi existujúcou legislatívou a že to povedie k nerovnej implementácii, ktorej znakom bude premenlivá prísnosť v právnych režimoch jednotlivých členských krajín.

Komisia však vyhlásila, že implementácia „zníži možnosti polutentov využiť rozdiely medzi prístupmi členských štátov, aby sa vyhli zodpovednosti“.

REKLAMA

REKLAMA