Čo priniesla pracovná migrácia EÚ?

Pracovná migrácia je prínosom pre celú EÚ, aj keď to niektorí britskí poslanci spochybňujú. Rastie ekonomika aj zamestnanosť a tlaky na sociálny systém sa nepotvrdili. Vyplýva to z prieskumu SFPA.

Men at Work
Men at Work

Pozadie:

Voľný pohyb osôb je jednou zo základných slobôd jednotného európskeho trhu. Prvýkrát sa spomína už v Rímskych zmluvách z roku 1957. Naplno sa uplatňuje od roku 1993, keď vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva a rozšírila túto slobodu na všetkých obyvateľov EÚ, nielen na pracovníkov.

Po veľkom rozšírení EÚ v roku 2004 sa staré členské štáty rozhodli uplatňovať prechodné obmedzenia voľného pohybu pracovníkov v rozsahu 2 roky + 3 roky + 2 roky. Po každom období sa obmedzenia prehodnocujú. Definitívne vypršia v roku 2011.

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) s podporou MZV SR uskutočnila prieskum voľného pohybu pracovníkov medzi starou EÚ-15 a novými členskými štátmi zo strednej a východnej Európy EÚ-8 (Maltu a Cyprus ako špecifické prípady nezahŕňajúc).

Otázky:

Štúdia SFPA dokázala, že počiatočné obavy starých členských štátov z prívalu pracovníkov zo strednej a východnej Európy sa nepotvrdili. Je pravdou, že počet pracovných migrantov z bývalého sovietskeho bloku sa v rokoch 2004 – 2006 zvýšil o tretinu. Netvoria však viac ako 0,5% celkovej populácie EÚ-15 a ich podiel na tamojšej zamestnanosti je tiež pomerne nízky.

Migranti si za svoju destináciu najčastejšie zvolia  Írsko a Veľkú Britániu. Rumuni a Bulhari zasa Španielsko. Podiel migrantov na celkovej zamestnanosti je významnejší len v Írsku, tvorí 6%, vo Veľkej Británii je to len 1%.

Ekonomiky starej EÚ-15 profitujú z pracovníkov z nových členských štátov a ich naviazanosť na sociálny systém je veľmi nízka.  “Neexistuje tiež žiadny empirický dôkaz, že by migranti z EÚ-8 znižovali mzdovú úroveň, alebo vytláčali z pracovných miest domácu populáciu,” konštatuje sa v správe.

SFPA tak vyvracia nedávne sťažnosti ekonomickej komisie britskej Snemovne lordov. Konštatovala, že imigrácia spôsobuje Veľkej Británii problémy a jej výhody pre ekonomiku sú zanedbateľné. Prisťahovalci sú údajne príťažou najmä pre verejné služby, upozorňuje lord Wakeham: “Ľudia zo samosprávy sa sťažujú na veľké problémy v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, ubytovania… Myslím si, že vláda by to mala začať riešiť.”

Dušan Bella z ministerstva zahraničných vecí považuje argumentáciu britských gentlemenov za “veľmi neférovú.” Zdôrazňuje, že migrácia do Veľkej Británie je zväčša čisto pracovná a dočasná.

Prieskum ukázal, že viac ako polovica migrantov (59%) chce v Británii zostať menej ako tri mesiace. Iba 8% plánovalo svoj pobyt na viac ako dva roky. “Sociálne dávky môžu čerpať až po roku, väčšina z nich sú mladí, zdraví ľudia bez príbuzných a detí. Fiškálna bilancia ich pobytu je pre Britániu určite pozitívna. Sami Briti odhadujú prínos pracovníkov z EÚ-8 na 0,5% HDP ročne,” dodáva Bella.

Aj Zsolt Gál z SFPA tvrdí, že na negatívny vplyv migrantov “neexistuje žiadny empirický dôkaz.” Navyše, za prácou odchádza “najzdravšia časť mladej populácie, skoro žiadne deti alebo starí ľudia,” ktorí by mohli byť záťažou pre sociálny systém.

Štúdia SFPA sa špeciálne venovala výsledkom pracovnej migrácie zo Slovenska:

  • V minulom roku pracovalo v inom členskom štáte EÚ 200 až 250 tisíc slovenských občanov
  • Práca v zahraničí zvyšuje slovenskú mieru zamestnanosti o 10%
  • Práca v zahraničí zvýšila rast slovenskej zamestnanosti v rokoch 2004 – 2007 o polovicu
  • Zo Slovenska sa za prácou odchádza najčastejšie do Česka, Veľkej Británie, Írska, Maďarska a Rakúska

Pracovná migrácia už dosiahla svoj vrhol a v budúcnosti by mala klesať. Súvisí to so zlepšujúcou sa ekonomickou situáciou v EÚ-8, ktorá prináša čoraz viac domácich pracovných príležitostí. Migrantov motivuje na návrat domov aj silnejúci kurz domácich mien (koruny slovenskej, českej aj zlotého), čo znižuje hodnotu ich zárobku v librách či eurách.

Vývoj by mal prispieť k rozhodnutiu zostávajúcich piatich krajín EÚ, aby definitívne zrušili prechodné obmedzenia voľného pohybu pracovníkov. Rakúsko, Nemecko, Belgicko, Dánsko a Francúzsko sú posledné krajiny, ktoré sa ešte bránia úplne otvoriť svoj pracovný trh.

Juraj Nociar z MZV SR potvrdil, že Francúzsko avizovalo zrušenie obmedzení počas svojho predsedníctva v druhej polovici tohto roku.

Najťažšia je situácia s Nemeckom a Rakúskom. Juraj Nociar predpokladá, že “predĺženie prechodných obmedzení aj po roku 2009 nebude jednoduché obhájiť,” keďže situáciu bude posudzovať EK, ktorá dlhodobo tlačí na uvoľnenie pracovného trhu. Vladimír Bilčík z SFPA zmenu v rakúskom a nemeckom postoji neočakáva.

REKLAMA

REKLAMA