Čo znamenajú nemecké voľby pre eurozónu

Silnejšia integrácia alebo referendum o vystúpení? Predvolebné témy sú aj eurobondy, budúcnosť Grécka, či minister financií Eurozóny.

Hoci víťazstvo Emmanuela Macrona v májových prezidentských voľbách nemeckú vládu potešilo, názory na spoluprácu s ním sa naprieč politickými stranami rôznia.

Kým ľudia blízki Angele Merkelovej a ministrovi financií Wolfgangovi Schäublemu zastávajú tradične rezervovaný postoj, sociálni demokrati Martina Schulza majú pre plány francúzskeho prezidenta viac entuziazmu.

„Mercron“ ako motor reforiem

Keď sa Angela Merkelová stretla s francúzskym prezidentom prvýkrát od jeho zvolenia, obaja konštatovali, že fungovanie eurozóny potrebuje zmenu. V ich záujme dokonca pripustili aj otvorenie základných európskych zmlúv.

„Zmeny zmlúv boli v minulosti vo Francúzsku tabu. To dnes už neplatí,“ vyhlásil pri príležitosti Macron.

Tento týždeň sa obaja lídri stretli znovu. Angela Merkelová po stretnutí podporila jeden z pilierov Macronovho reformného úsilia – vytvorenie postu spoločného ministra financií eurozóny. „Pomohlo by to zvýšiť súdržnosť medzi krajinami v priestore jednotnej meny a zaistiť harmonizáciu faktorov vplývajúcich na konkurencieschopnosť,“ povedala na tradičnej letnej tlačovej konferencii nemecká kancelárka.

Macron a Merkelová sa nebránia otvoreniu európskych zmlúv

Pri ďalších francúzskych návrhoch však ostáva líderka konzervatívcov opatrná. Naďalej odmieta vytvorenie veľkého rozpočtu eurozóny a transferovej únie. V rámci opatrení proti hospodárskym otrasom uprednostňuje fiškálnu disciplínu a štrukturálne reformy v jednotlivých členských štátoch.

V prípade úspechu nemeckých konzervatívcov môže Macron počítať s podporou pri tvorbe európskeho menového fondu. Fond má eurozóne pomôcť zvládnuť prípadné finančné krízy aj bez pomoci Medzinárodného menové fondu. Myšlienku zmeny Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval) na spoločný menový fond dlhodobo podporuje minister Schäuble. Za „veľmi dobrý nápad“ ho označila aj kancelárka Merkelová.

Macron a priatelia v SPD

V prípade úspechu sociálnych demokratov v nemeckých parlamentných voľbách sa dá očakávať ešte väčšia podpora Macronových reformných plánov. Predseda SPD Martin Schulz volá po výraznejších a rýchlejších reformách. Okrem menového fondu a spoločného ministra financií, súhlasí s Macronom aj pri vytvorení spoločného rozpočtu eurozóny, ktorý bude v budúcnosti zdrojom investícií.

Macron má navyše blízko k sociálnemu demokratovi Siegmarovi Gabrielovi.

V minulosti obaja pôsobili ako ministri financií svojich krajín. V roku 2015 spolu pre The Guardian napísali článok, kde načrtli svoju predstavu o budúcej franúzsko- nemeckej spolupráci. V článku detailnejšie prezentujú ich predstavy o spoločnom rozpočte. Tvrdia, že na to, aby sa ďalej neprehlbovala nespokojnosť s fungovaním jednotnej meny, je potrebné, aby sa zbližovali životné úrovne jednotlivých členských krajín.

Nová konvergencia

„Musíme sa preto posunúť v otázke ekonomickej a sociálnej únie. Musíme sa dohodnúť na novom procese konvergencie, ktorá nebude zahŕňať len štrukturálne a inštitucionálne reformy, ale tiež sociálnu a daňovú konvergenciu tam, kde je to potrebné (harmonizované korporátne dane, konzistentné, no nie nevyhnutne rovnaké minimálne mzdy),“ píšu v článku.

Autori článku uznávajú, že dôležitosť fiškálnej politiky založenej na prísnom dodržiavaní pravidiel, ktorú preferujú konzervatívci Angely Merkelovej, je dôležitá. Zároveň ale upozorňujú, že užšie prepojenie národných fiškálnych politík negarantuje efektívnu fiškálnu politiku eurozóny ako celku. Preto je nutné vytvoriť jeden rozpočet s vlastnými príjmami a možnosťou pôžičiek.

„S Macronom vo Francúzsku a Schulzom v Nemecku by sme mohli zmeniť veľa vecí,“ vyhlásil Gabriel po prvej návšteve francúzskeho prezidenta v Berlíne.

Strašiak menom eurobondy

Keď sa Emmanuel Macron stal francúzskym prezidentom, jedna z obáv Nemecka bola, že bude tlačiť na vydávanie spoločných európskych dlhopisov (tzv. eurobondov). Predstavitelia CDU majú obavy, že takýto krok by viedol k rastu úrokových sadzieb v Nemecku a zmiernil tlak na úsporné opatrenia v krajinách ako Grécko, TalianskoŠpanielsko.

Európa podľa Macrona: Čo možno čakať od nového francúzskeho prezidenta

Angela Merkelová za otváranie diskusie o eurobondoch kritizovala začiatkom roku predsedu SPD Martina Schulza.

Ten myšlienku v minulosti podporil. „Chceme eurobondy. Spoločný dlh s nižšou úrokovou sadzbou by pomohol vyriešiť dlhovú krízu a stabilizovať bankový systém. Eurobondy sú silnou zbraňou proti špekuláciám a nárastu úrokových sadzieb,“ povedal Schulz v roku 2012.

Pri prvej návšteve Berlína v máji tohto roku však Macron uistil nemeckú kancelárku, že vytvorenie spoločného dlhu zatiaľ neplánuje. „Nikdy som nezastával myšlienku eurobondov, či mutualizáciu existujúceho dlhu v eurozóne,“ vyhlásil vtedy francúzsky prezident.

Možné koalície a budúcnosť Grécka

Podľa predvolebných prieskumov žiadna zo strán nebude schopná vytvoriť jednofarebnú vládu. V poradí štvrté volebné obdobie na čele vlády pre Angelu Merkelovú je vysoko pravdepodobné. Otázne ostáva, s kým vytvorí vládnu koalíciu. Výsledná podoba koalície bude mať vplyv aj na podobu európskej politiky.

Prípadný vstup slobodných demokratov (FDP) do vlády s CDU/CSU by mohol zmierniť niektoré európske reformné plány. Liberáli uprednostňujú individuálnu zodpovednosť členských krajín za svoje hospodárske výsledky a od kresťanských demokratov by zrejme vyžadovali ešte väčší dôraz na fiškálnu disciplínu.

Predseda FDP Christian Lindner požaduje zmenu európskych zmlúv. Chce, aby krajiny eurozóny mali možnosť opustiť jednotnú menu bez toho, aby museli opustiť Európsku úniu. To sa týka najmä Grécka, ktorého zotrvanie v eurozóne považuje Lindner za „morálny hazard.”

„Vlastná grécka mena by znamenala určité riziko, Aténam by ale priniesla strategickú zmenu a nové príležitosti,“ myslí si Lindner.

O Macronových reformách pre EÚ si myslí, že môžu byť ekonomicky a politicky škodlivé. Hovorí dokonca o sovietizácii EÚ, ktorá „v určitom momente spôsobí, že sa problémové krajiny postavia proti euru a Európskej únii.”

„Grexit“ v minulosti pripúšťal aj minister financií Schäuble, postupne však zmenil názor. CDU/CSU sa tejto téme vo svojom volebnom programe zatiaľ vyhla.

Podľa SPD by za nijakých okolností nemalo dochádzať k vytláčaniu akéhokoľvek člena z eurozóny.

Do Bundestagu by sa mali dostať aj krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) a krajne ľavicová Die Linke. AfD podporuje vyhlásenie referenda o vystúpení Nemecka z EÚ. Die Linke odmieta obchodné dohody s Kanadou (CETA) a s USA (TTIP). Dve najväčšie strany CDU/CSU aj SPD ale možnosť povolebnej spolupráce s AfD či Die Linke vylúčili.

Pravicoví extrémisti mieria do parlamentu aj v Nemecku

Do úvahy pripadá aj pokračovanie súčasnej veľkej koalície CDU/CSU a SPD. V takom prípade by sa dalo očakávať pokračovanie v nastolenom trende v európskych záležitostiach. Ak by sa SPD podarilo zmazať dnešný 15 percentný odstup v preferenciách od CDU/CSU, ich prípadná koalícia by mohla znamenať odvážnejšiu a rýchlejšiu európsku integráciu, ako je tomu dnes.

Nemecké parlamentné voľby sa konajú 24. septembra.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA