Decembrový summit EÚ: Rekapitulácia

Hlavnou otázkou posledného tohtoročného summitu EÚ bol stály Európsky stabilizačný mechanizmus. Premiérka Radičová predstavila v Bruseli podmienky jeho fungovania. Napriek dosiahnutiu konsenzu sa potvrdili rozdiely v postojoch a agende členských krajín.

Na poslednom zasadnutí Európskej rady (16.-17.12.), ktoré bolo rekordným siedmym v tomto roku, dospeli hlavy štátov a vlád členských krajín k finálnej dohode o vytvorení Európskeho stabilizačný mechanizmus (ESM) na zabezpečenie stability eurozóny ako celku, ktorý od júna 2013 Európsky nástroj finančnej stability (EFSF) a Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM), inak nazývaný aj euroval. Ide o systém záruk jednotlivých krajín, nie len o samostatný fond zložený z priamych príspevkov.

Lídrami odobrená limitovaná zmena Lisabonskej zmluvy, prijatá zjednodušenou revíznou metódou podľa čl. 48 (6) Lisabonskej zmluvy), ktorá si nevyžaduje potvrdenie v referendách, dopĺňa znenie článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o nasledujúci odsek:

3. Členské štáty, ktorých menou je euro, môžu vytvoriť mechanizmus pre stabilitu, ktorý sa má v nevyhnutných prípadoch aktivovať na zabezpečenie stability eurozóny ako celku. Poskytnutie akejkoľvek požadovanej finančnej pomoci v rámci mechanizmu bude podliehať prísnej podmienenosti.

Podľa záverov summitu, vstúpi tento dodatok do platnosti 1. januára 2013 a využívať by sa mal od júla 2013. Ešte predtým, v marci 2011, dohodnú presné detaily ESM ministri financií, k dodatku zmluvy sa vyjadria Európska centrálna banka, Európska komisia a Európsky parlament. Následne ho budú musieť schváliť poslanci v členských štátoch i Európskom parlamente.

„Ide o odstránenie morálneho hazardu“

Krajiny Vyšehradskej skupiny (V4) dohodli svoj spoločný postup ešte pred zasadnutím Európskej rady.

Na rozdiel od eurovalu, ktorý do roku 2013 umožňuje krajine, ktorá sa ocitne na pokraji kolapsu verejných financií, čerpať prostriedky vo výške €750 miliárd, sa budúci systém sústredí hlavne na prevenciu. Podieľať sa na ňom a hlasovať o jeho spustení budú len krajiny eurozóny. Štáty s vlastnými národnými menami sa dobrovoľne rozhodnú, či sa na ňom zúčastnia „na báze ad hoc.“ Na tejto podmienke trvala predovšetkým Veľká Británia, podporená postojom Českej republiky.

Väčšina záverov summitu bola odsúhlasená podľa pôvodného programu a priebeh neskomplikovali žiadne prekvapivé zvraty ani nové návrhy. Malou zmenou bolo zahrnutie dôchodkových reforiem do Paktu stability a rastu, na ktorej sa týždeň predtým dohodli ministri financií a Komisia.

Na štvrtkovej tlačovej konferencii premiérka Radičová medzi iným uviedla: „Máme za sebou schvaľovací proces Európskeho fondu solidarity a Slovenská republika tak dostane výpomoc vyše 20 miliónov eur na odstraňovanie dôsledkov povodní.

Odmietla tak, že by „z dôvodu zásadového zodpovedného postoja SR,“ tj. neschválenia pôžičky Grécku, nebola Únia ochotná schváliť Slovensku iné formy finančnej podpory.

Ďalej uviedla: „…toto je dlhová kríza a na dlhovú krízu potrebujete zvoliť adekvátne mechanizmy…Euro je stabilizované, to nie je kríza eura. Toto je dlhová kríza a dlhová kríza sa nedá riešiť ďalšími dlhmi.

V nasledujúcom videu predsedníčka vlády objasňuje dohodnuté podmienky použitia ESM. V súvislosti s potenciálnou potrebou ďalších opatrení do začatia fungovania ESM v roku 2013 a špekuláciami o navýšení eurovalu uviedla: „…nemyslím si, že toto je jediná cesta.

V piatok premiérka parafrázovala vyjadrenie bulharského premiéra Bojka Borisova z diskusie predstaviteľov počas summitu:

My držíme deficit pod tromi percentami HDP. Nestaviam diaľnice, nerozvíjam verejnú infraštruktúru a platy našich ľudí sú päťkrát nižšie ako u ostatných vyspelejších krajín. Vy staviate diaľnice, zvyšujete platy, máte vysoké dôchodky a neúmerné dlhy. Ja sa vás pýtam, prečo držím deficit pod tromi percentami?

Okrajové otázky

Aj keď sa väčšina debát na summite venovala založeniu Európskeho mechanizmu pre stabilitu, predstavitelia sa tiež zaoberali vývojom zahraničných vzťahov EÚ a novej diplomatickej službe Únie. Odsúhlasili pridelenie kandidátskeho statusu Čiernej Hore, ktorej pristúpenie Slovensko podporuje ako súčasť integrácie západného Balkánu, odsúdili násilie, ktoré vypuklo na Pobreží Slonoviny po druhom kole prezidentských volieb a uvítali „úspešný výsledok“ klimatickej konferencie v Cancúne.

Ďalšie kroky

4. február 2011: energetický summit EÚ

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA