Dijjselbloem: Grécko musí byť opäť finančne nezávislé

Hodnotenie gréckeho ozdravného programu musí podľa holandského ministra financií skončiť čo najskôr. Gréci chcú záchranný program definitívne opustiť v lete budúceho roku.

Predseda Euroskupiny – zoskupenia ministrov financií eurozóny- Jeroen Dijsselbloem sa v Aténach stretol s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom.

Dijsselbloem podporil grécke snahy, aby sa hodnotenie úsporného programu skončilo ešte tento rok. Otvorí sa tým cesta pre čistý odchod Grécka zo záchranného programu.

Hodnotenie predošlého, druhého programu trvalo až 6 mesiacov. Rokovania sa predĺžili hlavne kvôli nezhodám ohľadom gréckych reforiem, jeho fiškálnych cieľov a odpisu dlhu.

Grécko je pripravené

Grécko si v priebehu siedmych rokov zo záchranných programov požičalo dokopy 270 miliárd eur. Tretí záchranný balík z trvalého eurovalu (Európsky stabilizačný mechanizmus – ESM) mal hodnotu 86 miliárd eur. Grécko chce takzvaný čistý odchod z programu v auguste 2018.

„Zhodli sme sa na tom, že by to mal byť čistý odchod. Grécko musí byť opäť finančne nezávislé a prebrať plnú zodpovednosť za svoje politické rozhodnutia,“ povedal Dijsselbloem na návšteve Atén.

„Na konci ozdravného programu nebudeme Grécku dávať žiadne ďalšie podmienky,“ doplnil po stretnutí s gréckym ministrom financií Euclidom Tsakalotosom.

Pod dohľadom Európskeho stabilizačného mechanizmu však Grécko zostane aj po opustení záchranného programu. Ako uviedol holandský minister financií, ide o štandardný postup, ktorý sa uplatňoval aj v prípade ostatných štátov, ktoré čerpali pomoc z eurovalov.

Grécko musí spolupracovať aj naďalej

Dijsselbloem naposledy navštívil Atény v roku 2015, kedy bolo Grécko na prahu finančného kolapsu a prebiehali tvrdé rokovania so zahraničnými veriteľmi o podmienkach záchranného programu.

Po dvoch rokoch je podľa neho Grécko na správnej ceste, aby sa postavilo na vlastné nohy. Bude však potrebné, aby Atény pokračovali v reformách a spolupracovali so zahraničnými veriteľmi.

Eurokomisár: Záchranný program pre Grécko bol demokratický škandál

Holandský minister financií tiež uviedol, že neočakáva zmenu nemeckého postoja v otázke odpustenia dlhu po voľbách. Nemecko zo všetkých krajín, ktoré sa na záchrane Grécka podielali, vlastní najväčšiu časť gréckeho dlhu.

„Nemyslím si, že sa nemeckými voľbami niečo zmení,“ dodal Dijsselbloem.

Grécko potrebuje zdravé banky

Dijsselbloem upozorňuje, že „silu a stabilitu“ budú musieť preukázať aj grécke banky. To má posúdiť predovšetkým Európska centrálna banka (ECB).

Predtým než rekapitalizácia gréckych bánk z trvalého eurovalu skončí, ECB vykoná záťažový test gréckych bánk, aby tak odhalila ich prípadný kapitálový schodok.

„Ak budú potrebné doplňujúce záťažové testy ako napríklad hodnotenie kvality aktív (AQR- asset quality review), tak tomu nebudeme brániť.“

Dobré vyhliadky pre verejné financie

Dijsselblomové vyhlásenia zazneli v čase, kedy Rada Európskej únie pre všeobecné záležitosti rozhodla ukončiť procedúru pri nadmernom deficite verejných financí, ktorú pre Grécko spustila v roku 2009.

Deficit krajiny je dnes nižší ako 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je referenčná hodnota EÚ pre schodok verejných financií.

Grécko sa vracia na finančné trhy

“Po mnohých rokoch vážnych problémov sa finančné prostriedky Grécka ocitli v lepšej kondícii. Aj preto sme dnes prijali toto rozhodnutie,” uviedol Toomas Toniste – minister financií Estónska, ktoré v súčasnosti Rade predsedá.

Toniste pripomenul, že od deficitu vo výške 15,1 % HDP v roku 2009 sa fiškálne saldo Grécka neustále zlepšuje a za minulý rok bol dosiahnutý prebytok v hodnote 0,7 % HDP.

Grécka vláda sa zaviazala zachovať primárny prebytok vo výške 3,5 % HDP do roku 2022, nasledovný fiškálny vývoj už má byť v súlade s požiadavkami EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA