Diskusia: Energetická závislosť na Rusku

Cieľom diskusie bolo preskúmať energetické alternatívy pre Slovensko a Európsku úniu.

Pozadie

O európskej energetickej politike a možnosti či potrebnosti spoločného postoja EÚ v tejto oblasti diskutovali 6. marca 2007 Alexander Duleba, riaditeľ Výskumného centra SFPA, a Miroslav Mečár, dekan Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Mečár.

EÚ je veľkým hráčom na medzinárodnom trhu s energiami, nachádza sa však v menej výhodnej pozícii – je dovozcom energetických surovín. Nakoľko si však členské krajiny snažia udržať kontrolu nad zahraničnou politikou, na medzinárodnopolitickom poli je Únia ako taká trpaslíkom. Energetická závislosť na dovoze u krajín EÚ trvalo rastie. Je preto prirodzené že sa Únia snaží integrovať energetické aspekty do všetkých vzťahov s tretími krajinami.

Geopolitické aspekty európskej energetickej politiky sú v kompetencii vlád členských krajín a sú považované za otázky úzko sa dotýkajúce národnej suverenity. No postupné zapájanie predtým samostatných energetických trhov do jedného silného bloku, spolu s exkluzívnymi kompetenciami EÚ v oblasti obchodných vzťahov s nečlenskými krajinami, pomaly presúva energetickú politiku do rámca politickej agendy EÚ. Tento vývoj posilňuje aj séria energetických kríz – ako ukrajinsko-ruský spor o ceny plynu, či rusko-bieloruský spor o transport ropy – ktoré ohrozili dodávky strategických surovín do EÚ.

Zásoby ropy a zemného plynu sú rozdelené geograficky nerovnomerne. Najväčšie zásoby sa nachádzajú v politicky i ekonomicky nestabilných regiónoch (čo podľa mnohých analytikov nie je náhoda). Zásoby ropy a plynu v Severnom mori sa už pomaly míňajú, vrchol produkcie majú za sebou. Európska únia je tak závislá od dovozu spoza hraníc.

Snaha o zjednotenie energetickej politiky však naráža aj na kritické hlasy. Energetické strategické záujmy jednotlivých európskych krajín sú v mnohých prípadoch rozdielne, a nedokazuje to len rusko-nemecký projekt baltského plynovodu, ktorý Nemecko vníma ako zabezpečenie energetických dodávok, Poľsko ako útok na svoju pozíciu dôležitej transportnej krajiny, Švédsko a ostatné pobaltské členské štáty zas ako potenciálnu environmentálnu hrozbu.

Pozície

Alexander Duleba vo svojom príspevku zdôraznil potrebu spoločnej energetickej politiky. Hoci je však mimoriadne dôležitá, sama na zaistenie energetickej bezpečnosti Európy nestačí. Podľa jeho slov je potrebné, aby európska architektúra energetickej bezpečnosti pri dodávkach ropy a zemného plynu stála „na troch pilieroch“ – bezpečnosti pre vývozcov ropy, transportné krajiny, i spotrebiteľov.

Rozlíšil tiež medzi ropou a zemným plynom. Ropa podľa A. Dulebu nepredstavuje pre Európu z bezpečnostného hľadiska až taký zásadný problém, pretože diverzifikácia dodávok je predovšetkým záležitosťou ceny. Trh so zemným plynom je však omnoho problematickejší a európska závislosť na Rusku je v ňom omnoho viditeľnejšia.

Fungujúcu európsko-ruskú spoluprácu považuje A. Duleba za záujem oboch strán. Hoci Moskva hrozí tým, že väčšiu časť svojich dodávok odvedie na východné trhy, existujúca prepravná infraštruktúra jej veľký posun neumožňuje.

Miroslav Mečár sa venoval vývoju trhu s ropou a pohybom jej cien, ako aj geografickému rozdeleniu zásob. Tiež sa zaoberal otázkou diverzifikácie zdrojov pričom upozornil, ako Rusko využíva prepájanie existujúcich produktovodov a nové projekty na diverzifikáciui dopravných trás a odberateľov.

Prezentácie Miroslava Mečára nájdete na týchto linkách:

Diskusiu organizovalo Občianske združenie Alternatíva – Komunikácia – Občania spolu s informačným portálom EurActiv.sk a Centrom teritoriálnych a medzinárodných štúdií, za podpory Friedrich Ebert Stiftung a v spolupráci Americkou obchodnou komorou na Slovensku.

REKLAMA

REKLAMA