Dosiahne WTO dohodu pred koncom roka?

Komisia sa pripravuje na ministrerské stretnutie v Ženeve. Výsledok bude rozhodujúci pri určení úspechu kola rokovaní vo WTO, iniciovaných v Doha.

 

Pozadie:

Po slabom pokroku, ku ktorému došlo v decembri 2005, sa začína krátiť čas na to, aby vyjednávači dosiahli dohodu o plnom znení konečnej dohody.

V prednáške v Londýna 23. júna 2006 pripomenul komisár pre obchod Peter Mandelson verejnosti, čo je v stávke v súčasnom kole rokovaní a zdôraznil obrovské náklady, ktoré by prinieslo ich zlyhanie.

Vyzval všetkých členov WTO, aby urobili ústupky pre dosiahnutie konečnej dohody a zdôraznil, že pre rozvojové krajiny skutočne prínosná dohoda nebude dosiahnutá len jednoduchým zlepšením prístupu na poľnohospodársky trh EÚ.

Otázky:

Časový termín na dosiahnutie konečnej dohody je vážne obmedzený americkým zákonom o podpore obchodu (tzv. TPA) z roku 2002, ktorého platnosť sa končí uprostred roku 2007. Potom by Kongres musel buď akceptovať alebo odmietnuť konečný výsledok rokovaní. Po tomto dátume Kongres opätovne získa svoju právomoc pozmeniť dohodu natoľko, nakoľko uzná za vhodné, čím vážne obmedzí pravdepodobnosť jej akceptovania. Aby mohol byť text predložený do Kongresu včas, musí byť dohoda o konečnom texte dosiahnutá pred koncom roku 2006, čo znamená, že podmienky o otvorení poľnohospodárskeho a priemyselného trhu musia byť dojednané pred koncom júla, kedy sa začína letná prestávka v činnosti WTO.

Otvorenie poľnohospodárskeho a priemyselného trhu:

Existuje spoločné vedomie, že dohoda o týchto otázkach musí byť dosiahnutá ešte predtým, než sa prikročí k iným dôležitým otázkam ako liberalizácia služieb, uľahčenie obchodu a revízia antidumpingových pravidiel WTO. Kľúčovými hráčmi v tejto diskusii sú EÚ, USA a skupina G20 (rozvojové krajiny). Ich požiadavky sú vzájomne prepojené a každý hráč bude musieť urobiť krok smerom k druhým, ak má byť dohoda dosiahnutá:

  • Zníženie poľnohospodárskych podpôr: USA bude musieť pripustiť ďalšie zníženie podpôr, narúšajúcich obchod, ak si želá dosiahnuť v rokovaniach svoje ambiciózne ciele.
  • Zvýšenie prístupu na poľnohospodársky trh: Ako USA, tak aj G20 požadujú od EÚ zvýšenie jej záväzku znížiť poľnohospodárske clá. Zatiaľ EÚ priľúbila priemerné zníženie vo výške 39%, čo by znížilo priemernú poľnohospodárske clá na 12%, ale EÚ tiež signalizovala, že by mohla „značne“ (aj keď nie úplne) vyjsť v ústrety požiadavkám G20 na priemerné zníženie o 54%, ako ako G20, tak aj USA zlepšia svoje ponuky v iných oblastiach.
  • Zníženie priemyselných ciel: EÚ a USA neprídu s dodatočnými záväzkami, pokiaľ rýchlo sa rozvíjajúce rozvojové krajiny ako Čína, India a Brazília neprídu so záväzkom poskytnúť skutočný prístup na ich trhy s výrobkami – ale aj so službami. Ministerské stretnutie 28. júna 2006 sa zameria najmä na dosiahnutie širokej zhody v týchto otázkach.

Rešpektovanie „Rozvojovej agendy“:

Hoci hlavná debata uviazla na otázke liberalizácie poľnohospodárskej a priemyselnej liberalizácie, mnohé štúdie poukazujú na skutočnosť, že hlavné zisky pre rozvojové krajiny budú derivované z liberalizácie služieb a uľahčenia obchodu, pričom o týchto otázkach sa ešte len bude diskutovať.

Pozície:

Početné štúdie, zverejnené v posledných mesiacoch, posudzujú ekonomický dopad kola rokovaní z Doha. Hoci sú všetky založené na rovnakej metodológii, ich výsledky sú veľmi rozdielne. Je to kvôli odlišným predpokladom o tom, ako budú reagovať trhy a o tom, aký bude konečný výsledok tohto kola rokovaní.

Správa Carnegie Institute zistila, že „akýkoľvek z hodnoverných scenárov vývoja obchodu povedie k len skromným výsledkom,“ ktoré zvýšia svetový HDP o menej než 0,2%. Naznačuje, že okolo 90% zisku pre rozvojové krajiny príde z liberalizácie obchodu s tovarmi.

Štúdia Svetovej banky na druhej strane argumentuje tým, že poľnohospodárska liberalizácia (vrátane domácej podpory a škrtov v exportných podporách) by mohla poskytnúť okolo dve tretiny celkových ziskov.

Dve ďalšie štúdie – jedna z CEPII (popredný parížsky inšitút, venujúci sa svetovej ekonomike) a druhá zo Švédskej národnej obchodnej rady poskytujú vyváženejší pohľad a ukazujú, že väčšina ziskov by mohla byť vytvorená znížením ciel na priemyselné produkty (okolo 60%), ale že poľnohospodárska liberalizácia by bola tiež prínosná (okolo 40% ziskov).

Komisa prezentovala prehľad týchto rôznych štúdií a zdôraznila skutočnosť, že všetky štúdie ukazujú, že ekonomické prínosy, spojené s liberalizáciou služieb alebo uľahčením obchodu sú v tomto kole potenciálne najdôležitejšie. Komisár Mandelson tiež podčiarkol, že najväčšie prínosy pre rozvojové krajiny prídu pravdepodobne nie z prístupu na trh, ale z práce na uľahčení obchodu (zníženie nákladov obchodovania), ktoré by mohli viac než zdvojnásobiť celkové ekonomické zisky.

Ďalšie kroky:

  1. 29. jún 2006: Ministerské stretnutie v Ženeve

  • 31. december 2006: konečný termín na uzavretie rokovaní

REKLAMA

REKLAMA