Draghi vyzýva eurozónu ku skutočnej hospodárskej únii

Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi vyzval vlády krajín eurozóny na spoločné reformy.

Členovia menovej únie by sa mali rozhodnúť o vytvorení „skutočnej hospodárskej únie“ a presadiť spoločné inštitúcie, napísal Draghi vo svojom príspevku pre nemecký týždenník WirtschaftsWoche. 

Podľa agentúry Reuters v ňom Draghi špeciálne neobhájil, štvrtkové rozhodnutie ECB týkajúce sa kvantitatívneho uvoľňovania, ale vyzval krajiny eurozóny, aby zohrali svoju úlohu.

Podľa Draghiho by každý členský štát mal vedieť prilákať kapitál a vytvoriť pracovné miesta. „Na to však potrebujeme štrukturálne reformy, ktoré podporujú hospodársku súťaž, znižujú byrokraciu a zlepšujú flexibilitu pracovných trhov,“ píše v komentári šéf eurobanky.  

Odporcovia kvantitatívneho uvoľňovania sa obávajú, že dôsledkom programu bude zníženie tlaku na realizáciu reforiem v problémových krajinách. Draghi odpovedal na kritiku tým, že politikov vyzval k spoločnému úsiliu

Ekonomické reformy boli doteraz záležitosťou jednotlivých štátov. V budúcnosti by podľa neho mohli mať vlády krajín v rámci hospodárskej únie povinnosť realizovať reformy. Hospodárska únia by potom mohla zabezpečiť dôveru, že problémové krajiny skutočne prekonajú zadlženosť rastom ekonomiky.

Podľa denníka The Wall Street Journal, Draghiho komentár prichádza po štvrtkovom rozhodnutí ECB, ktorým banka rozšírila výkup dlhopisov aj o vládne dlhopisy. S programom chce začať od marca tohto roku, pričom trvať by mal do septembra 2016. ECB chce pomocou programu napumpovať do ekonomík eurozóny okolo 1,1 bilióna eur.

Draghi chce zabrániť poklesu cien, tzv. deflácii, ktorá by mohla dusiť ekonomiku. Kľúčový úrok ECB je už prakticky na nule. ECB pristúpila vo štvrtok k tomuto kroku aj napriek nesúhlasným reakciám nemeckej Bundesbanky a Berlína. Šéf Bundesbanky Jens Weidmann vyjadril svoje pochybnosti o efektívnosti programu nákupu dlhopisov aj v nededeľu zverejnenom rozhovore pre Welt am Sonntag.

Weidmann, ktorý je členom Rady guvernérov ECB, povedal, že hlasoval proti spusteniu kvantitatívneho uvoľňovania. Nízky rast v Európe je podľa neho spôsobený vysokými úrovňami zadlženia a slabou konkurencieschopnosťou niektorých krajín.

„Je ťažké predpovedať, aký to bude mať vplyv, ale v Európe zrejme bude slabší ako kedysi v USA,“ uviedol Weidmann s odkazom na kvantitatívne uvoľňovanie americkej centrálnej banky (Fed) po globálnej finančnej kríze z roku 2008.

„Úrokové sadzby boli, keď sa vtedy spustilo kvantitatívne uvoľňovanie, oveľa vyššie. Okrem toho americké firmy viac využívajú kapitálové trhy na financovanie, takže aj nákupy centrálnej banky môžu mať oveľa väčší priamy dopad než v ekonomike viac financovanej bankami,“ dodal šéf Bundesbanky.

TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA