ECB sa snaží oživiť finančné trhy

Wall Street zažila v pondelok najväčší pokles od teroristických útokov 11. septembra. Európska centrálna banka sa snaží oživiť európske finančné trhy injekciou 30 miliárd eur.

Trichet
Jean-Claude Trichet, prezident ECB, Zdroj: Európsky parlament

„Nový čierny pondelok“, ako včerajšok nazývajú médiá, vyvolalo rozhodnutie americkej vlády prestať zachraňovať veľké finančné spoločnosti verejnými peniazmi – ako to bolo naposledy v prípade hypotekárnych gigantov Fannie Mae a Freddie Mac. Investičná banka Lehman Brithers následne vyhlásila krach.

Zatiaľ čo európski predstavitelia uprednostňujú menej intervencionizmu, než politici v USA, dali si záležať na tom, aby situáciu upokojili vyhláseniami, že budú prijaté opatrenia na stabilizáciu trhov. Prípad banky Lehman „je šokom, súčasne však demonštruje určitú rovnováhu, a teda že americké ministerstvo financií nemôže stále zachraňovať tých, ktorí sú v zlej situácii“, vyhlásila v pondelok francúzska ministerka financií Christine Lagarde. Dodala, že EÚ „vytvorila mechanizmy, ktoré trhom umožnia, aby neboli destabilizované a neupadli do úplného neporiadku.“

ECB pumpuje peniaze

Jedným z týchto opatrení je rozhodnutie Európskej centrálnej banky poskytnúť bankám 30 miliárd eur krátkodobých pôžičiek. Dopyt po nich bol vysoký. Počas rýchlej jednodennej refinančnej operácie sa o pôžičku uchádzalo 51 bánk a žiadali spolu 90,27 miliárd eur. ECB odhaduje, že komerčné banky v eurozóne potrebujú likviditu v hodnote 118 miliárd eur.

Bank of England chce dnes uvoľniť 6 miliárd eur rezerv, aby pomohla britským bankám, ktoré požičali Lehman Brothers, odhadnúť výšku straty.

Na programe zníženie úrokovej miery?

Vyhlásenie ECB naznažuje pripravenosť banky prijať ďalšie opatrenia. ECB „pokračuje v podrobnom monitorovaní podmienok na peňažnom trhu eurozóny“. A „je pripravená prispieť k dobrým trhovým podmienkam“.

„Musíme sa mať mimoriadne na pozore“, povedal v pondelok vo Frankfurte šéf ECB Jean-Claude Trichet.

Doteraz robila banka jasný rozdiel medzi operáciami, ktoré mali posilniť likviditu, a svojou hlavnou politikou, stanovovaním úrokovej miery. Za jediný cieľ v nej považovala boj proti inflácii, ktorý je hlavným mandátom banky.

Podľa Financial Times sa však možno prúd obracia. Denník cituje ekonóma Royal Bank of Scotland Jacquesa Caillouxa: „Pri stúpajúcom riziku spätných dopadov finančnej krízy na reálnu ekonomiku sa môže stať toto oddeľovanie stále neudržateľnejším. Hoci sa ECB bude očividne brániť zvažovať znižovanie úrokovej miery, jej predchádzajúce konanie to úplne nevylučuje.“

Denník tiež cituje hlavného ekonóma UniCredit, podľa ktorého situácia „zvyšuje tlak na ECB a zvyšuje šancu, že ECB bude musieť skôr či neskôr znižovať“.

ECB môže nájsť väčší priestor na znižovanie úrokovej miery aj vďaka tomu, že kríza prinútila predajcov zbaviť sa rizikových aktív, ako sú komodity. V dôsledku toho padla cčera cena ropy na sedemmesačné minimum, 94 dolárov za barel. Zlacnenie komodít by uvoľnilo inflačný tlak v západných krajinách.

REKLAMA

REKLAMA