ECB varuje pred zvyšovaním platov, odbory protestujú

Európskym odborárom sa nepáčia vyjadrenia prezidenta ECB. Ten upozorňuje na riziká vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, podľa ktorých sa upravujú mzdy v závislosti od rastu životných nákladov.

Trichet
Jean-Claude Trichet, prezident ECB, Zdroj: Európsky parlament

Krátka správa

Eurozónu trápi pomerne vysoká miera inflácie, ktorá dosiahla v decembri 2007 hodnotu 3,1%. Prezident Európskej centrálnej banky (ECB), Jean Claude Trichet, na tlačovej konferencii 10. januára povedal, že ku koncu roka 2008 ju bude možné zmierniť len vtedy, ak “dynamika nedávnych cien ropy a potravín a harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) nebudú mať širší druhotný efekt na platy a cenovú politiku.”

Trichet vyjadril obavu z “rizík strednodobého výhľadu cenového vývoja [..] zahŕňajúcich možnosť objavenia sa silnejšieho rastu miezd, ako sa očakáva.” Platy by mohli rásť rýchlejšie vďaka aktuálnym kapacitným obmedzeniam a pozitívnemu vývoju pracovného trhu. Vyššie platy by však mohli predstavovať vyššie riziko pre ekonomiku, preto prezident dodal, že “akákoľvek regulačná schéma nominálnych miezd by mala byť odstránená.”

ETUC, Konfederácia európskych odborových zväzov, vyzvala po týchto vyjadreniach ECB, aby “zastavila svoju kampaň proti spravodlivým platom.” Reiner Hoffmann, zástupca generálneho tajomníka ETUC, o banke povedal: “ECB napáda kolektívne vyjednávanie a spravodlivé mzdy, aby zakryla skutočnosť, že zrejme nie je schopná prísť s politickou odpoveďou [..] na výmenný kurz eura a druhotnú finančnú krízu.” Odborári vidia riešenie v znižovaní úrokovej miery.

Podľa ETUC je predpoklad ECB, že rekordne vysoké ceny ropy môžu spustiť mzdovo-cenovú špirálu, nesprávny, a to z dvoch dôvodov:

  • "Ak je tempo rastu hodinovej mzdy na úrovni len 2,6% a podiel miezd na celkovom príjme ustavične klesá, silnejší rast miezd nepredstavuje riziko inflácie."
  • "Ak je výmenný kurz eura nadhodnotený a finančný systém je uvalený do chaosu, eurozóna potrebuje robustný rast miezd, aby sa udržalo tempo hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest."

Najväčšie nemecké odborové zväzy požadujú napríklad 8% rast platov zamestnancov oceliarskeho sektora. Kancelárka Angela Merkelová (CDU), minister práce Olaf Scholz a minister financií Peer Steinbrück (SPD) sa taktiež nedávno vyjadrili za rast platov.

REKLAMA

REKLAMA