ECB: verejné výdavky je možné krátiť

Mnoho vlád členských krajín EÚ-27 by mohlo znížiť svoje verejné výdavky o viac ako štvrtinu bez toho, aby došlo k zastaveniu poskytovania verejných služieb na špičkovej úrovni. Tvrdí to vysoký predstaviteľ Európskej centrálnej banky (ECB). Tieto výroky môžu byť považované za angažovanie sa vo fiškálnych politikách členských štátov.

euro, peniaze
euro, peniaze

Krátka správa

Redukovanie verejných výdavkov zo súčasnej priemernej miery 47,6% HDP na 30-35% HDP by mohlo posilniť konkurencieschopnosť v Európe a súčasne by ostala kvalita verejných služieb nedotknutá. Tvrdí to Jürgen Stark, predstaviteľ ECB.

Aj keď uznal, že jeho vlastné slová budú skôr označené za „politické zasahovanie“ ako za „nápomocnú radu,“ zdôraznil dôležitosť efektivity verejného sektora pre ekonomický rast a udržateľnosť verejných financií: „Ak chce byť Európa v 21. storočí dynamickou a konkurencieschopnou, potrebuje dobre fungujúcu trhovú ekonomiku, ktorá je schopná rýchlo sa prispôsobovať zmenám. Ale nie je jasné, či môžeme mať takú ekonomiku v situácii, keď štát pokračuje v pohlcovaní takmer polovice dostupných ekonomických zdrojov.“

Stark dodal, že znižovanie verejných výdavkov by umožnilo vládam redukovať daňové zaťaženie a tým prilákať viac investícií. Výsledkom by bolo motivovanie pracovnej sily, ktorá by sa stala zároveň aj viac dynamickou.

Jeho výpočet “ideálneho“ rozpočtu je založený na posúdení, koľko prostriedkov a na aké účely je štát ochotný investovať a aká je miera zisku z týchto investícií. Ako príklad uvádza Japonsko, ktoré aj napriek tomu, že vynakladá pomerne málo na vzdelávanie, dosahuje v tomto smere veľmi dobré výsledky. Podobne efektívne školstvo majú aj Veľká Británia a Holandsko, ktoré na túto položku vyčleňujú približne len 5% HDP, čo je menej v porovnaní s ostatnými členskými krajinami, ktoré investujú vo výške 7-8%.

Vo veci redistribučných politík jednotlivých krajín poukazuje na Nórsko a Japonsko ako na krajiny, ktoré dosiahli celkovo porovnateľné výsledky s Dánskom, Fínskom a Švédskom. Všetky krajiny dosiahli rovnomerné rozdelenie príjmov, ale prvé dve to dokázali s tým, že na sociálny transfer vynaložili značne menej prostriedkov.

Na druhej strane, Švédsko, Dánsko a Fínsko patria aj napriek verejným výdavkom vo výške 50-56% k štyrom najkonkurencieschopnejším ekonomikám. Podľa správy „Global Competitiveness Report“ (autor: World Economic Forum), tieto krajiny sa umiestnili v rebríčku hneď za vedúcim Švajčiarskom.

Starkove výroky môžu spôsobiť polemiku najmä vo Francúzsku, kde sa ECB stala terčom kritiky počas práve prebiehajúcej kampane pred prezidentskými voľbami. Kandidáti ju obvinili z vnucovania inflačnej politiky ktorá obmedzuje ekonomický rast. Kritika sa taktiež týka vyjadrení ECB, ktoré sa vykladajú ako poučovanie vlád o otázkach, ktoré nespadajú pod jej kompetenciu – napríklad problematika platov.

REKLAMA

REKLAMA