EK a EP sa horlivo pripravujú na rozhodujúce vyjednávania o rozpočte EÚ

Komisia dnes preberala nový návrh úniového rozpočtu na budúci rok. Hoci ho majú zverejniť až budúci týždeň, EurActiv mal možnosť nahliadnuť do prepracovaného textu. Budúcoročný rozpočet rezonoval aj na prebiehajúcom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu.

Na pôde Európskej komisie aj Európskeho parlamentu sa dnes diskutovalo o tom, ako prelomiť patovú situáciu, ktorá v súčasnosti panuje v diskusiách o úniovom rozpočte na budúci rok. Posledné vyjednávanie Parlamentu a členských štátov sa minulý týždeň skončilo fiaskom. Vo chvíli, keď sa zdalo, že sa obe strany zhodnú na zvýšení rozpočtu o 2,91 %, tak ako požadovala Veľká Británia a jej stúpenci sa objavil ďalší spor.

Britom a ďalším štátom sa nepáčila možnosť presúvať rezervné finančné prostriedky počas budúceho roka až do výšky 0,03 %. Takúto flexibilitu presadzuje Európsky parlament. Odôvodňuje to tým, že Únia by tak bola schopná lepšie reagovať na neočakávané udalosti.

V dokumente, ktorý majú zverejniť  1. decembra 2010, Komisia zdôrazňuje, že je navrhnutý tak, aby priniesol „maximálne šance na skorú dohodu medzi Radou a Parlamentom.“ Obsah návrhu však obsahuje väčšinu bodov, na ktorých sa v polovici novembra nedokázali dohodnúť. Zvýšenie výdavkov je kompromisne na úrovni 2,91 %.

Dokument opäť pokrýva politicky citlivé témy. Ide napríklad o nové zdroje európskeho rozpočtu, ktoré opakovane požadovali aj europoslanci a to aj napriek neochote niektorých členských štátov. Návrh je však stále len v prípravnej fáze a jeho obsah sa môže ešte meniť.

Flexibilné prostriedky

V novej upravenej verzii návrhu komisára Lewandowskeho trvajú na hlasovaní kvalifikovanou väčšinou v otázke rozhodovania o alokácii tzv. flexibilných prostriedkov v maximálnej výške 0,03 % hrubého národného dôchodku.

Práve táto téma v polovici mesiaca prispela ku krachu rokovaní. Niektoré štáty totiž požadovali, aby sa rozhodovanie o tomto mechanizme uskutočňovalo na báze jednomyseľného hlasovania.

Aby sa nabudúce obe strany už zhodli, komisár do návrhu vložil podmienku striktnej neutrality. Táto podmienka by mala pre súčasný finančný rámec 2007 – 2013 znamenať, že strop pre všetky finančné prostriedky v tomto období sa nebude zvyšovať ani na strane výdavkov, ani príjmov.

Dokument však varuje, že ak Parlament a Rada nenájdu spoločnú reč, znamenalo by to ujmu na dôvere voči Európskej únii v očiach jej medzinárodných partnerov. V prípade pretrvávajúcich nezhôd by totiž napríklad nebolo dostatok prostriedkov na fúzny reaktor ITER vo Francúzsku.

Politické záväzky

Ďalšou tému, na ktorú sa návrh zameriava, sú vlastné zdroje financovania úniového rozpočtu, a to v takej podobe, v akej ju požaduje Európsky parlament. Členské štáty totiž zavedenie úniovej dane odmietajú.

Komisár Lewandowski chce, aby sa do rokovaní o tomto bode zapojili všetky inštitúcie EÚ a chce zvolať vyjednávania na najvyššej úrovni, na ktorých by sa táto téma opäť otvorila. Téma vlastných zdrojov by mala byť pevnou súčasťou diskusií o rozpočte na roky 2014 až 2020.

Vzhľadom na to, že Lisabonská zmluva pre Úniu stanovila nové úlohy, ktoré si vyžadujú financovanie (napríklad nová diplomatická služba), Komisia počíta s tým, že pre nadchádzajúci finančný rámec zvýši objem flexibilných prostriedkov v rozpočte. Tieto peniaze sa uvoľnia z rezerv rozpočtu a následne ich použijú na financovanie priorít Európskej únie.

Komisia okrem toho v návrhu sľubuje, že v nasledujúcich rokoch bude rozpočet Únie korešpondovať so šetrením na národnej úrovni a niektoré politiky budú s národnými rozpočtami viac previazané. Zámerom exekutívy je v budúcnosti navrhnúť pilotný projekt, ktorý by vyskúšal, ako by súčinnosť medzi národnými rozpočtami a tými úniovými fungovali v oblastiach medzinárodnej politiky, výskumu a vývoja.

Hrozba rozpočtového provizória

Komisia musí návrh rozpočtu predložiť najneskôr do 1. decembra. Rada a Parlament potom budú mať ešte dosť času na jeho prediskutovanie a konečné rozhodnutie by mohlo ešte padnúť na summite Európskej rady, ktorý bude 16. – 17. decembra.  Parlament by ho mohol potom finálne schváliť na mimoriadnom zasadnutí 21. decembra.

Ak však k dohode nedôjde, nastane rozpočtové provizórium. Išlo by sa podľa výšky rozpočtu na rok 2010 a financie by sa uvoľňovali v rovnakých čiastkach, osobitne každý mesiac. Na nákladné platby by však nebolo dostatok prostriedkov, napríklad na projekt reaktoru ITER či nové orgány finančného dohľadu a regulácie. Ohrozené by bolo aj financovanie z Globalizačného fondu či Fondu solidarity.

Na pokrytie veľkých investícií, by Komisia mohla podľa zmlúv navrhnúť zvýšenie výdavkov maximálne vo výške jednej dvanástiny, ale len za predpokladu, že tým nepresiahne celkovú výšku všetkých dvanástich mesačných platieb. Komisár Lewandowski sa už na podobný krok pripravuje a chce predložiť návrh, ktorý by v prípade rozpočtového provizória umožnil zvýšenie platieb.

Diskutovali aj europoslanci

O patovej situácii dnes diskutovali aj europoslanci  na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.  Zdôraznili, že problém už viac nespočíva v číslach. Spor tkvie najmä v troch požiadavkách poslancov, ktorí chcú flexibilnejší  rozpočet najmä pre neočakávané výdavky a plnú účasť  EP na rokovaniach o novom finančnom rámci po roku 2013 a návrhoch na reformu rozpočtu, najmä pokiaľ ide o nové zdroje rozpočtu EÚ.

Predseda EP Jerzy Buzek však zdôraznil, že túto líniu budú europoslanci aj naďalej obhajovať.  Šéf ľudovcov v Parlamente Joseph Daul (EPP, FR) uviedol, že podľa neho je realita  taká, že Rada neberie do úvahy nové kompetencie EÚ, nezahŕňa financovanie stratégie EÚ 2020, ani neodpovedá na otázky, ktoré Parlament predložil. Rada podľa neho síce prijíma programy, no neposkytuje na ne žiadne financie.

Líder socialistov Martin Schulz (S&D, DE) v rozprave zasa povedal, že „Parlament prechádza testom“. Rozhodnutie podľa neho už nie o peniazoch, ale o smere, ktorým sa EÚ vyberie. "Je to o právach Parlamentu vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy. Sme volení na to, aby sme sa zaoberali EÚ a jej rozpočtom. A teraz chcú národné vlády získať kontrolu. Je to presne opačne, akoby to malo byť". Zároveň vyhlásil, že ak nebudú tri body, na ktorých trvá EP, nebude rozpočet.

Šéf liberálov Guy Verhofstadt (ALDE, BE)za najdôležitejšie označil potrebu vyriešiť problematiku budúceho financovania EÚ. „Vlastné zdroje musia byť súčasťou dohody.“ Zároveň dodal, že nejde o menenie zmlúv, ale o ich dodržiavanie.

Pozície:

Belgický minister pre rozpočet Malchior Wathelet v mene belgického predsedníctva Rady uviedol, že problémom v Rade je politické vyhlásenie EP, týkajúce sa zapojenia Parlamentu do diskusií o budúcich rozpočtových rámcoch EÚ. "Ale môžeme o tom diskutovať. Vyplýva to zo zmlúv a preto to tak bude, aj keď možno neskôr".

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso napokon zdôraznil, že Komisia využije svoje práva a navrhne do konca júna 2011 návrhy týkajúce sa vlastných zdrojov financovania rozpočtu EÚ. "Samozrejme", uviedol, "Parlament bude v tejto otázke vopred požiadaný o stanovisko". Čo sa týka flexibility, podporil postoj EP a uviedol, že je potrebná kvalifikovaná väčšina na 0.03 % hrubého národného príjmu. "Dúfam, že Rada na to zareaguje pozitívne".

Daniel Cohn-Bendit (Greens/EFA, FR) poznamenal, že EÚ sa "ocitla na križovatke". Nie je to o peniazoch, ale o otázke prehlbovania Európskej myšlienky. "Chceme, aby EÚ riešila problémy, ktoré sa nedajú vyriešiť na národnej úrovni. No členské štáty nechcú dať Únii prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa. Predostreli sme tri požiadavky a členským krajinám teraz odkazujem – berte alebo neberte. Sme pripravení čakať tak dlho, ako bude treba. Neprestaneme v polovici".

V mene skupiny ECR Lajos Bokros (HU) vyhlásil, že 500 miliónov daňových poplatníkov nechápe, prečo nedošlo k dohode v prvý rok platnosti Lisabonskej zmluvy. "No je spôsob, ako sa vieme dohodnúť – ak sa dohodneme na flexibilite", uviedol a dodal, že vtedy bude EP pripravený nerobiť nátlak na vlády členských krajín. Ak k dohode nedôjde, pôjde podľa neho o ďalšiu, ešte väčšiu hanbu.

Podľa Lothara Biskyho (GUE/NGL, DE) "sa nové úlohy nedajú financovať v rámci súčasného rozpočtu, a ak áno, tak len čiastočne". Členské štáty teda budú musieť podľa neho prediskutovať vlastné zdroje financovania rozpočtu EÚ s Parlamentom. "Ak sa prestaneme rozprávať, opúšťame myšlienku európskej integrácie".

„Som predsedom samosprávneho kraja a nám v rozpočte chýba 25 % peňazí v porovnaní s minulým rokom. Aj ja by som mohol kričať, keď ja mám o 25 % menej, tak nech má aj Európa, ale to je úplne niečo iné. Tie peniaze, keď sa investujú z EÚ dosiahnu oveľa väčší efekt, hlavne pokiaľ ide o chudobné regióny – keď investujeme do vedy výskumu a inovácií, tak sa rýchlejšie naštartuje hospodársky rast, čiže to je opodstatnené,“ vyhlásil slovenský europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD, S&D), člen výboru pre rozpočet.

„Zablokovanie považujem za politické, keďže Rada, teda ministri, sa nechcú vzdať svojich výsad. Doteraz boli zvyknutí, že rozpočet schvaľujú oni a oni povedia to hlavné slovo. Ale, keď sa pozrú na svoje vlastné parlamenty, či už ide o slovenský, alebo akýkoľvek parlament, tak tam má hlavné slovo pri rozpočte ten parlament a oni si na to doteraz nezvykli. Ja to teda vnímam ako politiku, pretože si stále nevedia pripustiť, že platí Lisabonská zmluva, ktorá hovorí že EP musí spolurozhodovať,“ vysvetlil a zároveň dodal, že napriek všetkému je presvedčený, že k provizóriu nakoniec nedôjde a pôjde sa podľa normálneho rozpočtu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA