EK: Kríza v roku 2009 bude horšia ako predpokladali

Európska komisia prehodnotila svoju ekonomickú prognózu na rok 2009, pričom predpokladá dlhodobú recesiu. Zároveň opäť otvorila diskusiu o emitovaní spoločných cenných papierov EÚ kvôli pretrvávajúcim finančným problémom.

HDP eurozóny by malo v roku 2009 klesnúť o 1,9 %. Ešte pred dvomi mesiacmi Komisia predpokladala na tento rok 0,1-percentný rast. Rovnaký trend bude aj v rámci celej únie, ktorá podľa novembrových predpokladov mala zaznamenať 0,2-percentný rast HDP, avšak podľa aktuálneho odhadu ju čaká 1,8-percentný pokles. 

Všetky veľké európske ekonomiky čaká v roku 2009 rekordný úpadok ekonomiky. HDP  Veľkej Británie klesne o 2,8 %, Nemecka o 2,3 %, Talianska o 2 % a Francúzska o 1,8 %. Najväčší pokles v rámci eurozóny by malo zaznamenať Írsko o 5 %. Spomedzi krajín bez eura sa hlavnými obeťami ťažkej ekonomickej situácie stanú pobaltské krajiny – rast HDP Litvy sa prepadne o 4 % a v Lotyšsku o 6,9 %.

Okrem inflácie, všetky ekonomické indikátory poukazujú, že nás čaká ťažký rok. Nezamestnanosť by mala v eurozóne stúpnuť na 10,2 %. Najviac v Španielsku (na 18,7 %), ktoré trápi najmä kríza na realitných trhoch. „Takúto situáciu sme nezažili od začiatku 90. rokov,“ komentoval Joaquín Almunia, komisár pre ekonomické a menové záležitosti.  

Deficit verejných financií v roku 2009 s najväčšou pravdepodobnosťou prelomí 3-percentný strop zakotvený v maastrichtských kritériách v  siedmych krajinách eurozóny (vrátane Francúzska, Talianska a Španielska) a v piatich mimo nej (vrátane Veľkej Británie s prekvapujúcim 8,8-percentným deficitom, ktorý zhoršil nedávno zverejnený záchranný balík pre banky). Verejný dlh v takmer každej členskej krajine stúpne – v Taliansku na 109,3 %, 96,2 % v Grécku a na 91,2 % v Belgicku.

Následkom tohto vývoja sa medzi krajinami eurozóny prehlbujú rozdiely v podieloch z výnosov dlhopisov. „Tie krajiny, ktoré neskonsolidovali svoje verejné financie v čase rastu, teraz budú platiť vyššie výnosové podiely,“ vyhlásil Almunia.

Vážne dôsledky krízy potvrdilo aj rozhodnutie ratingovej agentúry Standard and Poor’s znížiť hodnotenie Španielska (štvrtej najväčšej ekonomiky eurozóny) a tiež správy, ktoré naznačujú, že bankový sektor v Írsku stojí na hrane ku kompletnému zoštátneniu.

Jediným pozitívom je pokles inflácie v eurozóne. Hrozbu neprimeraného poklesu cien (defláciu) Almunia nepripúšťa.

Pod tlakom ťažkej situácie sa do popredia opäť dostáva otázka reformy financovania rozpočtu EÚ a možnosť emitovať spoločné európske dlhopisy na refinancovanie verenejných dlhov a podporu európskych projektov. Po tom, čo Almunia mesiace tvrdil, že nebol čas na prehodnotenie problematiky, včera vyhlásil, že cenné papiere sú opäť súčasťou agendy „spolu so všetkými ostatnými technickými alternatívami“. Zdôraznil však, že diskusie nemusia automaticky dosiahnuť aj výsledky.

REKLAMA

REKLAMA