EK: Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa tento rok zrýchli

Deficit verejnej správy Slovenska by mal podľa najnovšej prognózy Európskej komisie zostať pod hranicou 3 % v rokoch 2014 a 2015. Slovensko by tak v júni mohlo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu.

Zároveň by Slovensko mohlo v budúcom roku dosiahnuť štvrtý najvyšší hospodársky rast v rámci Únie.  Tento krok podľa Ministerstva financií SR zaradí Slovensko medzi najzodpovednejšie hospodáriace krajiny Európskej únie.

„Dôležité je, že sme verejné financie stabilizovali aj do budúcnosti, a to udržateľným spôsobom, keď EK predpokladá, že pod 3 % skončia verejné financie aj v tomto a budúcom roku,“ uviedol v správe pre médiá minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

Kažimír: Od EK sme dostali výborné vysvedčenie

Podľa vyjadrení rezortu financií slovenská vláda prijíma opatrenia, ktoré prinášajú pozitívne výsledky. „Dostali sme z Európy vysvedčenie, výborné vysvedčenie. Splnili sme všetky požiadavky pre ukončenie procedúry nadmerného deficitu,“ doplnil Kažimír.

Podľa Európskej komisie sa v minulom roku zlepšilo hospodárenie štátu, komisia konštatovala aj výraznú štrukturálnu konsolidáciu. „Štrukturálny deficit klesol o polovicu, dlhodobo sme tak zlepšili verejné financie o 2 % hrubého domáceho produktu,“ skonštatovalo ministerstvo s tým, že zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií potvrdila minulý týždeň aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Pozitívnou správou je podľa MF SR aj vyvážený hospodársky rast, ktorý sa zrýchli na 2,2 % v tomto roku a v budúcom roku má dosiahnuť 3,1 %. "K rastu bude vyvážene prispievať zahraničný dopyt, ale aj domáca spotreba, ktorá v posledných štyroch rokoch klesala. Disponibilné príjmy domácností v tomto ajbudúcom roku budú rásť," očakáva rezort financií.

Komisia vo svojej prognóze predpokladá aj rast zamestnanosti v tomto aj v budúcom roku. Zatiaľ čo tento rok by mal počet zamestnaných narásť o 0,5 %, v roku 2015 by to malo byť o 0,6 %.

„S tým súvisí aj postupný pokles nezamestnanosti, z minuloročnej úrovne 14,2 % na tohtoročnú úroveň 13,6 %. V budúcom roku by mala nezamestnanosť klesnúť pod 13 %,“ uviedol rezort financií.
Pokračovať bude podľa EK aj nízky rast cien. V tomto roku by mala byť inflácia na úrovni 0,4 % a v budúcom roku sa podľa komisie zvýši na 1,6 %.

Fico: Vláda splnila svoje ciele

Prognóza Európskej komisie podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) ukazuje, že vláda splnila svoje dve hlavné úlohy z programového vyhlásenia na roky 2012 až 2016. V nich si dala za cieľ konsolidovať verejné financie tak, aby bol ich deficit v roku 2013 pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), podporiť hospodársky rast a cenovú stabilitu.

„Prognóza EK dnes potvrdzuje, že tieto dve základné úlohy, ktoré sme si postavili v programovom vyhlásení vlády, sme už v prvej polovičke nášho vládnutia dokázali splniť," zhodnotil premiér.
„Slovensko už nebude patriť medzi krajiny, ktoré sú v klube krajín s deficitom vyšším ako 3 %,“ zdôraznil Fico s tým, že SR by mala byť vyradená z procedúry nadmerného deficitu.

Návrat Únie k rastu

Európska ekonomika sa po kríze vracia k rastu. Komisia očakáva, že HDP eurozóny sa tento rok zvýši o 1,2 % a na budúci o 1,7 % po poklese o 0,4 % vlani a o 0,7 % v roku 2012. Komisia počíta s tým, že tempo rastu ekonomiky celej Európskej únie sa v roku 2014 zrýchli na 1,6 % a v roku 2015 na 2 % z 0,1 % v roku 2013.

Podľa Kallasa je však podmienkou naplnenia relatívne optimistickej prognózy, aby členské štáty zrealizovali dohodnuté reformy. Potom by aj nezamestnanosť mala klesať o niečo rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Rozpočtové deficity členských krajín klesli, investície sa zvýšili a predovšetkým vzrástla zamestnanosť, popísal zotavovanie ekonomiky Kallas.

Podľa aktuálnej predpovede sa miera nezamestnanosti v eurozóne tento rok zníži na 11,8 % a na budúci rok na 11,4 % z 12 % vlani. V celej únii by tento rok mala dosiahnuť 10,5 % a 10,1 % v roku 2015 po 10,8 % v roku 2013.

Tempo rastu spotrebiteľských cien sa v roku 2014 spomalí v eurozóne na 0,8 % a v EÚ na 1 % z 1,3 % respektíve 1,5 % vlani. V roku 2015 sa opäť zrýchli v eurozóne na 1,2 % a v EÚ na 1,5 %.

EK počíta s obratom v oblasti investícií. V EÚ by mali tento rok vzrásť o 3,1 % a v roku 2015 o 4,7 % po 2,3-% poklese v roku 2013. V eurozóne komisia očakáva po vlaňajšom poklese o 2,9 % v roku 2014 nárast investícií o 2,3 % a v roku 2015 o 4,2 %.

Prognóza potvrdzuje pokračujúcu nízku infláciu. V celej únii by mala tento rok byť na úrovni jedného percenta a budúci rok na 1,5 %. Krajiny eurozóny dosiahnu infláciu 0,8 %, budúci rok 1,2 %.

Politiky a reformy prinášajú ovocie

Politiky a reformy, ktoré Únia zaviedla v reakcii na krízu podľa Kallasa prinášajú svoje ovocie. Súčasné štrukturálne zmeny európskej ekonomiky Kallasovi pripomínajú výrazné posuny, ktorými si prešli stredoeurópske a východoeurópske krajiny od 90. rokov minulého storočia a ktoré boli spojené s ich vstupom do Únie v roku 2004.

„Ich skúsenosti ukazujú, aké dôležité je uskutočniť štrukturálne reformy včas a napriek všetkým problémom zdržať kurz. Preto ani teraz nesmieme poľaviť,“ tvrdí komisár.

Komisia pripomína, že postupný charakter návratu k rastu je v súlade s doposiaľ sledovaným zotavením ekonomík po finančných krízach. V možnostiach financovaní hospodárstva však pretrvávajú rozdiely nielen medzi jednotlivými členskými krajinami, ale tiež medzi firmami rôznych veľkostí.

Pokračovať bude aj trend znižovania vládnych deficitov, tvrdí prognóza. V tomto roku dosiahne pomer dlhu k HDP v celej EÚ na úrovni 89,5 % a znížiť by sa mal o rok neskôr na 89,2 %. V eurozóne je situácia ešte menej priaznivá, tento rok by to mal byť na úrovni 96 % a v roku 2015 by sa mal znížiť na 95,4 %. 

Rizikom je ukrajinská kríza

Podľa Európskej komisie je v súčasnosti najväčším rizikom ohrozujúcim oživovanie európskej ekonomiky ukrajinská kríza.

„Keď sa pozrieme na riziká, ktoré aktuálne ohrozujú európsku ekonomiku, tak ide predovšetkým o napätia a neistotu okolo nás, týkajúcu sa hlavne krízy na Ukrajine,“ uviedol podpredseda EK Siim Kallas.

Ukrajinská kríza môže mať najväčší negatívny vplyv na krajiny Európskej únie, ktoré majú, ako napríklad Cyprus, úzke vzťahy s Ruskom.

Kallas poukázal na to, že kríza má tiež „vážne dôsledky“ na ruskú ekonomiku. Napríklad sa znížili príjmy z exportu ropy a plynu, oslabil rubeľ a investori z krajiny sťahujú kapitál. Ruské protiopatrenia môžu mať zasa negatívny vplyv na európsku ekonomiku, varoval Kallas.

Pozície

Podpredseda KDH pre verejné financie Miloš Moravčík: „Slovenská vláda na udržanie deficitu pod úrovňou 3 % HDP využíva nástroje, ktoré idú proti ľuďom aj proti ekonomike. Príkladom je, že vláde sa v minulom roku rozpočtový cieľ podarilo dosiahnuť pre slabé využívanie európskych peňazí. Horšie to vyzerá s vývojom nášho dlhu, ktorý má prelomiť ďalšie rekordy. Ľudí sa to dotýka najmä cez platenie vysokých úrokov bankám, keď každé šieste euro, ktoré dajú štátu na daniach, ide na úroky bankám za štátny dlh. Peniaze, ktoré sa darí štátu získavať od podvodníkov s DPH, by mali poslúžiť na zníženie daní ostatným zamestnávateľom. To by pomohlo aj zamestnanosti, aj životnej úrovni na Slovensku.“

Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD): „Ministerstvo financií SR je presvedčené, že vláda prijíma opatrenia, ktoré prispeli k stabilizácii verejných financií. Dôkazom toho je aj vystúpenie Slovenska z procedúry nadmerného deficitu. Dôležité je, že sme verejné financie stabilizovali aj do budúcnosti, a to udržateľným spôsobom, keď Európska komisia predpokladá, že pod 3 % skončia verejné financie aj v tomto a budúcom roku. Splnili sme všetky požiadavky pre ukončenie procedúry nadmerného deficitu.“

Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka: "Vymanili sme sa síce z procedúry nadmerného deficitu, čo je určite dobré. Oceňujeme aj niektoré konsolidačné opatrenia, ktoré sa doteraz urobili, ale ich štruktúra mohla byť nastavená inak – zameraná viac na šetrenie verejných výdavkov, najmä sociálnych, ktoré nie sú adresné a v mnohých prípadoch nemotivujú ľudí hľadať si prácu a prijať aj takú, ktorá nie je úplne podľa kvalifikačných predpokladov, ktoré dosiahli, ani podľa ich predstáv.“ Uspokojivé výsledky podľa jeho slov súvisia aj s nedoriešenými vzťahmi s európskym štatistickým úradom Eurostat, ktorý mení metodiku.

Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták: „Pokiaľ by sa naplnila, bola by to potešujúca správa pre našu ekonomiku.“ To však podľa neho predpokladá splnenie určitých podmienok. „Naštartovanie štrukturálnych zmien, vrátane reformy legislatívy trhu práce, systému vzdelávania, prijatia stratégie znižovania nákladov pre podnikateľov súvisiacich s plnením zákonných povinností. Ťažisko musí spočívať na strane výdavkov, a nie na strane príjmov, aby sa ďalej neoslabovala ekonomická aktivita,“ uviedol Hošták. Kľúčovou však podľa RÚZ bude politika konkurencieschopnosti. „Vytváranie podmienok pre úspešné umiestňovanie tovarov a služieb, či už na domácich, alebo zahraničných trhoch, takto môžeme dosiahnuť ekonomický rast,“ dodal Hošták.

Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók: „Slovenskú ekonomiku ovplyvňuje vývoj na Ukrajine a v Rusku.“ Podľa neho prognóza ukazuje na zatiaľ pomerne slabé oživenie európskej ekonomiky v najbližšom období, aj keď finančnú stabilitu jednotlivých členských krajín označil za výrazne lepšiu ako v predchádzajúcich obdobiach. „Tento vývoj je však stále pod rizikom možného ohrozenia v dôsledku situácie na Ukrajine a z toho možných dôsledkov hospodárskych vzťahov Európskej únie a Ruskej federácie. V prípade ich výraznejšieho zhoršenia by to malo výrazne negatívny dosah v celoeurópskom meradle,“ upozornil Mihók.

Analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž: „Verejným financiám by mohlo pomôcť najmä oživenie domácej spotreby, ktorá prináša viac daňových príjmov než export. Pomáhať k udržaniu deficitu by okrem iného mala aj aktivácia ďalšieho stupňa dlhovej brzdy. Vývoj dlhu, a teda prípadné prekročenie hranice 57 % HDP, bude v nasledujúcich rokoch záležať najmä od prípadnej privatizácie podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom. Ak by sa štátu podiel podarilo predať a získané peniaze by boli použité na zníženie dlhu, k prekonaniu tejto hranice by zrejme neprišlo.“ Vláda môže podľa jeho slov verejný dlh dočasne znížiť aj prostredníctvom zníženia likviditnej rezervy štátu.

Analytička Poštovej banky Dana Špacírová upozorňuje, že komisia mierne zhoršila predikciu vývoja slovenskej ekonomiky na tento rok. „Zatiaľ čo v zimnej predikcii očakávala EK tohtoročný rast slovenskej ekonomiky na úrovni 2,3 %, v najnovšej prognóze počíta s rastom slovenského hospodárstva na úrovni 2,2 %. Rozdiel je to síce len nepatrný, ale predsa je. V roku 2015 by hospodársky rast Slovenska mohol podľa komisie prekonať 3-% hranicu,“ povedala Špacírová.

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Oravec, kandidát na europoslanca za SaS:  „Napriek dymovým clonám o zrýchlení ekonomického rastu nastavuje jarná prognóza Európskej komisie politike vlády Roberta Fica nemilosrdné zrkadlo.“ Ako ďalej uviedol, nezamestnanosť na Slovensku do konca roka 2015 zostane nad hranicou 13 %, investície v ekonomike boli vyššie len vďaka jednorazovým dopadom rozširovania výrobných kapacít v automobilovom priemysle, verejný dlh v roku 2013 aktivoval legislatívu o dlhovej brzde a vláda bude musieť znížiť verejné výdavky, pričom podľa prognózy komisie budú rásť mzdové výdavky vo verejnej správe v dôsledku kolektívnych zmlúv. „Je to vizitka vlády, ktorá zhoršuje podnikateľské prostredie pre veľkú väčšinu, najmä malých a stredných podnikateľov,“ povedal Oravec.

Hlavný ekonóm a riaditeľ IFP Martin Filko: „Slovensko spĺňa všetky požiadavky Paktu pre ukončenie procedúry nadmerného deficitu (EDP) pri hodnotení v júni tohto roku. Deficit notifikovaný Eurostatom za rok 2013 klesol pod nominálnu hranicu 3 % HDP, pod ktorou by mal zotrvať aj v rokoch 2014 a 2015. Zníženie nominálneho deficitu postačuje na ukončenie EDP podľa pravidiel Paktu. Navyše, SR plní aj štrukturálnu požiadavku z odporúčania EDP v roku 2009. Priemerné ročné štrukturálne konsolidačné úsilie za roky 2010-2013 vo výške 1,4 % HDP presahuje odporúčané 1 % HDP.“ „Výpadok príjmov z neuskutočnenia presunu dividend a nižšie príjmy z aukcie telekomunikačných licencií by mal pokryť lepší výber dane z pridanej hodnoty (DPH) a príjem z pokuty dopravnému kartelu,“ doplnil Filko s tým, že prognóza obsahuje aj vplyv viazania výdavkov v dôsledku prekročenia dlhovej hranice 55 % HDP. „Mimoriadny príjem z osobitného odvodu z regulovaných odvetvi z SPP zatiaľ v prognóze nie je zohľadnený, ale predstavuje pozitívne riziko,“ skonštatoval Filko.

(EurActiv/TASR/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA