Slovensko rastie smerom k chudobe

Slovensko si nedokáže vytvoriť a udržať kvalitný ľudský kapitál. To ho môže nadlho uvrhnúť do chudoby a nezachráni ho ani ekonomický rast - tvrdí bruselský think-tank Lisbon Council.

V strednej a východnej Európe má najlepšiu schopnosť vytvoriť a udržať si ľudský kapitál Slovinsko a hneď na druhom mieste TureckoSlovensko je na chvoste rebríčka “Európsky index ľudského kapitálu”, ktorý zostavil bruselský think-tank Lisbon Council.

  1. Slovinsko
  2. Turecko
  3. Litva
  4. Česká republika
  5. Estónsko
  6. Lotyšsko
  7. Rumunsko
  8. Maďarsko
  9. Slovensko
  10. Bulharsko
  11. Poľsko
  12. Chorvátsko

“Je pravdepodobné, že krajiny, ktoré sa umiestnili na najhorších miestach – Slovensko, Bulharsko, Poľsko a Chorvátsko zostanú na dlhú dobu uväznené v relatívnej chudobe v porovnaní s priemerom EU,” vyhlásil pre EUobserver hlavný autor analýzy Peer Ederer. Ich životnú úroveň jednoducho nebude mať kto vytvárať. Ak sa nič nezmení, hrozí, že rozdiely medzi západnou a východnou Európou sa budú ešte viac prehlbovať.

Ederer hovorí doslova o čiernych vyhliadkach zaostávajúcich krajín a pomenoval ich základné problémy:

  • klesajúci demografický vývoj
  • neustály odliv mozgov do zahraničia
  • chronicky vysoká nezamestnanosť
  • nedostatočné investície do vzdelávania a rozvoja ľudí

So zlým hodnotením Slovenska súhlasí aj Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Poukazuje najmä na jasnú súvislosť medzi nezamestnanosťou a nízkym vzdelaním – “dlhodobo nezamestnaní sú ľudia, ktorí nemajú kvalifikáciu.” Kritizuje stále nízke výdavky do školstva, ktoré sa navyše používajú neefektívne, keďže “nemáme dostatočne zreformované školstvo a chýba moderná stratégia celoživotného vzdelávania.”

Správa v úvode chváli krajiny strednej a východnej Európy za mimoriadny výkon pri prechode z centrálne riadených ekonomík na trhové hospodárstvo. Označuje ich za “veľmi potrebný ekonomický stimul pre starú EU-15.”

Zdôrazňuje však, že ich ekonomický rast nie je samozrejmý: “Ekonomika už nemôže byť poháňaná len efektivitou. Ak sa chcete vyrovnať západnej Európe a Ázii, musíte sa sústrediť na inovácie.” Renáta Králiková dopĺňa, že “samotný ekonomický rast určite nie je liekom na budovanie ľudského kapitálu.” Správa bruselského think-tanku dáva aj odporúčania:

  • investície do vzdelávania a rozvoja ľudí
  • zvýšenie vekovej hranice odchodu do dôchodku
  • podpora práce na polovičný úväzok
  • zamestnávanie ľudí a ich udržanie v práci

Rekordný ekonomický rast Slovenska, ktorý sa blíži k hranici 9%, kulminuje v roku 2007. V ďalších rokoch už prognózy ministerstva financií očakávajú spomalenie postupne na 6,8 %, 5,8 % a 5,0 %. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť upozorňuje, že na to “aby Slovensko bolo konkurencieschopné z dlhodobého hľadiska je potrebné skvalitniť systém vzdelávania a podporiť ho väčším prísunom financií z verejných aj súkromných zdrojov.”

Dodáva, že “je potrebné otvoriť sa aj prílevu pracovnej sily zo zahraničia. Slovensku totiž môže byť jedno, či je ekonomika postavená na ľudskom kapitále, ktorý má pôvod doma alebo v ktorejkoľvek inej krajine.” Úspešnosť tejto stratégie otvorenosti potvrdzujú aj príklady krajín ako USA, Veľká Británia, Írsko, či Austrália.

Problém s nedostatkom vzdelanej pracovnej sily chce aktuálne riešiť aj eurokomisár Vladimír Špidla. Navrhuje systém vydávania “modrých kariet”, ktoré by uľahčili prácu pre kvalifikovaných migrantov v EÚ. Na Slovensku ostro vystúpil proti takémuto návrhu poslanec za KDH Vladimír Palko. Tvrdí, že vlády by sa mali radšej zamerať na pôrodnosť vlastného obyvateľstva.

REKLAMA

REKLAMA