Ekonómovia eurozónu varujú pred katastrofou

Ak finančne silnejšie štáty a centrálna banka neprevezmú zodpovednosť za veľkú časť dlhov regiónu, eurozónu čaká ekonomická katastrofa. Upozornili na to poprední svetoví ekonómovia.

„Sme presvedčení, že eurozóna smeruje do katastrofy nevyčísliteľných rozmerov. Treba sa zbaviť pocitu nekonečnej krízy s jedným dominom padajúcim za druhým,“ tvrdí Inštitút pre nové ekonomické zmýšľanie (INET), v ktorého pozadí stojí známy investor George Soros.

Politici sa majú osobitne zamerať na dva problémy – vyriešiť náklady spojené s od začiatku chybným dizajnom eurozóny a opraviť štruktúru samotného bloku.

Medzi odporúčaniami ekonómov je aj čiastočná mutualizácia dlhu. Tú však odmieta v tejto fáze Nemecko. Ďalšou možnosťou je vytvorenie nadnárodného finančného orgánu, ktorý by mohol vetovať národné rozpočty.

Európska centrálna banka by sa podľa nich z dlhodobého hľadiska mala zároveň stať veriteľom poslednej inštancie pre štáty, ktoré plnia rozpočtové ciele. Ak nie ECB tak by takýto mandát mal dostať trvalý euroval (ESM) udelením bankovej licencie.

Centrálna banka je proti obom možnostiam. Člen predstavenstva ECB Ewald Nowotny však tvrdí, že existujú argumenty na to, aby trvalý euroval bankovú licenciu dostal, aby tak mohol zvýšiť svoju kapacitu.

Nowotnyho stanovisko je teda ďalším náznakom, že kríza v eurozóne vstúpila do novej nebezpečnej fázy. Pod výrazným tlakom sa ocitlo Španielsko, ktorému hrozí, že bude potrebovať plný záchranný program. Okrem toho sa ukazuje, že Grécko nedokáže splniť plán druhého záchranného programu, čo môže viesť k jeho vylúčeniu z eurozóny.

Podľa INET európski lídri síce vedia o nevyhnutnosti kolektívneho kroku, krajiny sa však zatiaľ nedokázali dohodnúť na taktike, ktorá by presvedčila trhy a verejnosť. Kroky, ktoré prijali lídri koncom júna, nestačia.

„Vyriešenie súčasnej krízy je v prospech aj veriteľských aj dlžníckych krajín. Avšak nedostatok dôvery medzi veriteľmi a dlžníkmi bráni tomu, aby dospeli k vzájomne prospešnému riešeniu,“ tvrdia experti.

Na tvorbe správy sa ich podieľalo dokopy 17, vrátane Larsa Felda a Petra Bofingera, ktorí radia nemeckej vláde. Odporučili, aby eurozóna rýchlo prijala viacero krátkodobých opatrení.

Okrem čiastočnej a dočasnej mutualizácie dlhov, v rámci ktorej by ECB mohla viac intervenovať na trhoch, by krajiny s fiškálnymi prebytkami mali podľa nich stimulovať dopyt v celom bloku.

Ďalšie zdieľanie záťaže však zrejme narazí na tvrdý odpor v Nemecku, ktoré zodpovedá za najväčšiu časť záchranných programov a na neplnení podmienok zo strany Atén stráca najviac.

Inštitút Ifo pritom vypočítal, že ak Grécko vyhlásil insolventnosť a odíde z eurozóny, Berlín bude čeliť strate do 82 miliárd eur. Ak by si insolventné Grécko euro ponechalo, Nemecko by to stálo 89 miliárd eur.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA