Energetická zraniteľnosť globalizovaného sveta

Energetická bezpečnosť a spoločná európska energetická politika boli hlavnými obavami, o ktorých sa diskutovalo v debate o Globálnych scenároch 2025 spoločnosti Royal Dutch Shell. Energia sa dostala podľa komisára Piebalgsa vysoko na agendu vonkajších vzťahov EÚ.

 

Pozadie:

Energetická spoločnosť Royal Dutch Shell prezentovala na večernej diskusii, zorganizovanej Priateľmi Zeme v Bibliotheque Solvay v Bruseli 11. januára 2006 svoju štúdiu Globálne scenáre 2025. Firma Shell produkuje tieto scenára už viac než 30 rokov a inšpirovala tiež iné firmy, ktoré potrebujú dlhodobú víziu, aby robili podobne. Vedúci Shellu Jeroen van der Veer zdôraznil, že jeho spoločnosť nepoužíva tieto scenára ako predpovede, ale ako možné naratívy o budúcnosti, aby získala hĺbkové informácie o globálnom podnikateľskom prostredí počas nasledujúcich 20 rokov.

Otázky:

Autor scenárov Albert Bressand uviedol debatu tým, že poukázal na „duálnu krízu bezpečnosti a dôvery“, ktorá zmenila svet od roku 2001. Teroristické útoky 11. 9. 2001, nestabilita na Blízkom Východe, otázky energetickej bezpečnosti a kolaps zlyhávajúcich štátov viedli k bezpečnostnej kríze. Spľasnutie internetovej bubliny a niekoľko firemných škandálov (Enron, Parmalat) vytvorilo vlnu nedôvery na trhu. Štát odpovedal na túto dvojakú krízu tým, že prijal novú rolu, pokiaľ ide o donucovanie a regulovanie, aby znovu nastolil bezpečnosť a dôveru.

Správa Shellu identifikuje tri kľúčové motory svetového vývoja:

  • trhové príležitosti (efektivita)
  • sila komunity (sociálna súdržnosť a spravodlivosť)
  • nátlak a regulovanie zo strany štátu (bezpečnosť)

Správa identifikuje tri možné budúce svety („Trilemma Triangle“), ktoré sú založené na vzťahoch a vývoji medzi týmito troma motormi vývoja:

  • „globalizácia s nízkou dôverou“: viac globalizácie a trhovej liberalizácie, ale tiež viac násilných štátov a regulátorov, problém dôvery nie je vyriešený
  • „otvorené dvere“: zvýšená globalizácia a súdržnejšie spoločnosti vyriešia krízu dôvery a bezpečnosti, používanie princípu opatrnosti, používanie mäkkej moci
  • „zástavy“: štáty sa združia okolo vlajky, dôvera je fragmentovaná, národné spoločnosti rozdelené na rôzne skupiny, efektivita a trh sa dostanú do druhoradej pozície voči bezpečnosti a solidarite, viac protekcionizmu

Tieto tri scenáre boli tiež použité na kalkuláciu možných priemerných mier rastu pre každý zo scenárov. Ekonomika „otvorených dvier“ by mala najvyšší rast (3.8%), „globalizácia s nízkou dôverou“ by viedla k 3.1%-nému rastu a rast podľa scenáru „vlajky“ by bol značne nižší (2.6%).

Správa sa tiež pozerá na implikácie troch scenárov pre Čínu, USA a EÚ. EÚ by sa vodilo najlepšie v scenári „otvorených dverí“ („Schengen plus“). V scenári „globalizácie s nízkou dôverou“ vidí Bressand „rozhádané posúdenie“ EÚ s Európou a la carte a scenár „vlajky“ by viedol k fragmentácii únie na 25 štátov.

Obzvlášť zaujímavou je kapitola správy o energii. Rok 2004 bol podľa správy „energetickou míľnikom“. „Sektor energetiky sa, zdá sa, vstúpil do do novej éry, keď obnovené obavy sú čoraz viac vyslovované o dlhodobej rovnováhe medzi dopytom a ponukou po energii“. Tri hlavné diskontinuity viedli k hlbšej štrukturálnej zmene:

  • opätovné spojenie globálneho ekonomického rastu a spotreby energie (klesajúci trend rastu energie a tiež rastu HDP bol zvrátený)
  • neistota, pokiaľ ide o rezervy a energetickú bezpečnosť: správa je prekvapujúco otvorená, pokiaľ ide o serióznosť „diskusie o ropnom vrchole“ (rastúce riziko dosiahnutia stropu v zásobách ropy v niekoľkých desaťročiach bola debatovaná už desaťročia. Zlyhanie predchádzajúcich varovaní nie je dôvodom na ignorovanie nových“)
  • objavenie sa uhlíka ako komodity vo vzťahu k zmene podnebia – tejto otázke sa dostáva v správe mnoho pozornosti



REKLAMA

REKLAMA